História mesta Trenčín v dátach a číslach

Mladopaleolitické osídlenie na Brezine (szeletiénska stanica), nájdené boli kamenné radiolaritové úštepy – čepele, rydlá, škrabadlá, retušéry a i.

Neolitická osada Želiezovskej kultúry v južnej časti Trenčína. Nález najstaršej keramiky na území mesta. Má tenkostenný črep, zdobený rytými líniami, žliabkami a vrypmi.

Eneolit - nálezy Bádenskej kultúry a bošáckej skupiny na území Trenčína. Boli objavené nálezy kanelovanej keramiky, dôkazy textilnej výroby (prasleny, závažia z krosien) a unikátna nádobka z fosilnej kosti so šiestimi otvormi.

Počiatok doby bronzovej na území Trenčína. Boli nájdené dôkazy o existencii opevnených remeselníckych osád v lokalitách na hradnej skale a v Čerešňovom sade na Brezine z obdobia Únětickej kultúry a Maďarovskej kultúry.

Ľud Lužickej kultúry mladšej doby bronzovej husto osídlil okolie Trenčína. Na trenčianskej hradnej skale vybudovali opevnené Hradisko a žiarové pohrebisko v centrálnej časti mesta.

Doba laténska - Príchod Keltov. Na hradnej skale boli zistené stopy početného osídlenia ľudu Púchovskej kultúry. Nález dvoch bronzových náramkov a masívnej spony v Trenčianskych Biskupiciach, dvoch strieborných mincí tipy Biatek a najmä vzácnej zlatej mince typu Athéna –Alknis svedčia o živých obchodných stykoch s keltským svetom.

Príchod germánskych kmeňov. Na západnom Slovensku až po Považskú Bystricu sa usídlili Kvádi.

Príchod Slovanov. Početnými nálezmi sa Trenčín radí k významným staroslovanským lokalitám. V hroboch boli objavené napr. jazdecké ostrohy, kovanie vedierka, sekerka, nožíky, neúplný dvojsečný meč, kresadlo, rozličné nádoby. Nový názov – Trenčín, je slovanského pôvodu.

Trenčín je významným veľkomoravským sídlom ako z hľadiska obchodu a remesla, tak z pohľadu vojenského a správneho. Nález meča o ostrôh dokladá existenciu kniežacieho prostredia. Rotunda na Trenčianskom hrade pravdepodobne pochádza taktiež z čias Veľkej Moravy.

Postupné prenikanie nového etnika – Maďarov na územie stredného Považia.

Pred týmto rokom napísal päťkostolský biskup Maurus legendu o svätých Svoradovi a Benediktovi, ktorí žili ako pustovníci na Skalke pri Trenčíne. (Maurova legenda). Ide o ďalšiu nepriamu zmienku o Trenčíne.

Spomína sa najstarší menom známy trenčiansky župan Michal.

Trenčianskym županom bol Martin. Listina s opisom hraníc majetku Nitrianskeho biskupstva v Trenčíne.

18. marca zomiera pravdepodobne na Trenčianskom hrade Matúš Čák Trenčiansky. Jeho hrob sa nikdy nenašiel. Pánom Trenčína sa stal uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou.

Na Trenčianskom hrade prebehli ďalšie mierové rokovania medzi uhorským panovníkom Ľudovítom I. a českým kráľom a nemeckým cisárom Karolom IV.

19. februára cisár a kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta s výsadami Budína a Stoličného Belehradu.

Medzi zástupcami mesta sa spomína rektor Ján, čo značí že Trenčín mal v tom čase mestskú školu.

Trenčiansky hrad a panstvo získal rod Zápoľskovcov.

Trenčiansky hrad bol obliehaný habsburským vojskom Ferdinanda I., pod velením Johanna Katzianera. Posádka v službách Jána Zápoľského 28. júna po delostreleckom ostreľovaní a výbuchu hradnej prachárne hrad vydala za za čestných podmienok. Na páde hradu mala svoj podiel i zrada. Mesto bolo vyrabované a vypálené.

Okolie mesta bolo spustošené oddielmi krymských Tatárov v službách tureckého (osmanského) sultána. Samotné mesto však nedobyli.

Ďalší veľký vpád osmanských vojsk ku Trenčínu 2. októbra znamenal spustošenie širokého  okolia, vypálené dediny a stovky ľudí odvlečených do otroctva. Mesto utrpelo iba menšie škody. Pri jeho obrane však padlo okolo 300 obyvateľov a príslušníkov  vojenskej posádky. Mesto zakúpilo pre radničné účely súkromný dom stojaci na mieste dnešného Mestského úradu. Prvá zmienka o existencii poštovej stanice Trenchinum.

14. mája postihol mesto katastrofálny požiar, pri ktorom zhorelo 195 domov (118   „do tla“),  okrem iných budov i jezuitský (piaristický) kostol sv. Františka Xaverského, radnica, obe mestské brány a šľachtický konvikt. Zničené bolo aj  predmestie. Krátko potom, 3. augusta ,boli kurucké vojská v Bitke pri Trenčíne (Hámroch) na hlavu porazené.

Trenčín postihla dosiaľ najkrutejšia morová rana, ktorá si vyžiadala takmer 1000 obetí.

Na morovú nákazu zomrelo 222 obyvateľov mesta a ďalších 114 sa zo strachu odsťahovalo.

Epidémia cholery, ktorá si vyžiadala 83 životov opäť zredukovala počet obyvateľov mesta.

Počet obyvateľov mierne stúpol na 3400 duší. V tom istom roku bola v Trenčíne zriadená nemocnica.

22. septembra sa v Trenčíne konalo slovenské národné zhromaždenie, na ktorom Ľudovít Štúr vysvetľoval ciele slovenskej politiky.

Prusko -  rakúska vojna. Rakúske vojská maršála Benedeka sa po prehratej bitke  pri Hradci Králové sťahovali cez Vlársky priesmyk a Trenčín k Bratislave. V Trenčíne bolo ubytovaných mnoho najmä ranených vojakov, ktorí do mesta zavliekli epidémiu cholery. Tá si od 20. augusta do 21. októbra vyžiadala 75 životov. Strach z návratu choroby pretrval až do konca storočia.

V meste sa 19. 7. uskutočnilo prvé slovenské ochotnícke divadelné predstavenie. Zahrali hru J. Palárika „Inkognito“ v réžii Ľ. Dohnányho.

Od začiatku roku začali vychádzať prvé noviny v Trenčíne „Trenčiansky oznamovateľ“ („Trenchiner Anzeiger“). 20. 10. vyšlo prvé číslo „Považských listov“ („Vágvölgyi Lap“).

Od začiatku roku začali vychádzať prvé noviny v Trenčíne „Trenčiansky oznamovateľ“ („Trenchiner Anzeiger“). 20. 10. vyšlo prvé číslo „Považských listov“ („Vágvölgyi Lap“).

Trenčín ako slobodné kráľovské a neskôr municipiálne mesto stratil svoje privilégiá a stal sa spolu s inými menšími mestami iba „ obcou so zriadeným magistrátom“.

Považská železnica dosiahla predmestie Trenčína v Istebníku. Vtedy vznikla i prvá mestská hromadná doprava v meste: od hotela „Zlatý baran“ na námestí odchádzali ku každému vlaku do Istebníka omnibusy.

V Trenčíne bol natrvalo umiestnený 71. peší pluk spoločnej c.a.k. armády neskôr známy ako „drotársky regiment“. Bol asentovaný zo stredného a horného Považia.

Postavili prvý železničný most v Trenčíne a budovu železničnej stanice, ktorá dodnes stojí v parku. Most bol dlhý 256 metrov a postavila ho viedenská firma Milde a comp.

Bola dokončená železničná trať Trenčín – Bánovce.

Pri príležitosti návštevy arcivojvodu Fridricha a jeho manželky Izabely odohrali v Trenčíne prvý ukážkový futbalový zápas.

V októbri prebehlo zakladajúce zhromaždenie Muzeálnej spoločnosti župy trenčianskej.

Mesto Trenčín dalo postaviť kasárne pre 15. honvédsky pluk (neskoršie Masarykove kasárne).

Vzburu vojakov 71. pluku v srbskom Kragujevaci zaplatili životom 44 jeho príslušníkov.

Začal vychádzať týždenník Trenčan. Zanikol v roku 1945. Trenčín prestal byť župným sídlom. Až do roku 2002, keď vznikol Trenčiansky samosprávny kraj, nebol ( s prestávkou v rokoch 1939 –45, keď bola župa obnovená) sídlom väčšej správnej jednotky ako okres.

V strede námestia postavili novú budovu Poštového úradu podľa návrhu J. Paseku.

Podľa projektu F. Silbersteina – Silvana postavili na hlavnom námestí budovu Mestskej sporiteľne (dnes Slovenská sporiteľňa).

Stavebná firma O. Nekvasila z Prahy postavila budovy Veliteľstva V. armádneho zboru , ktorý bol do Trenčína umiestnený rok predtým. Začala stavba letiska v Trenčianskych Biskupiciach, kde vznikli i Letecké dielne (v súčasnosti LOT).

Založenie City Univerzity Bellevue, dnešnej Vysokej školy manažmentu.

Galéria M. A. Bazovského presťahovaná do priestorov na Palackého ulici.

24. – 25.5 stretnutie predstaviteľov Vyšegradskej štvorky a Beneluxu na Trenčianskom hrade.