Dolná Súča

Obec Dolná Súča sa nachádza v oblasti bohatej na historické udalosti. Leží v malebnom venci Bielych Karpát s dominujúcim vápencovým Krásinom (516,2 m n.m.), majestátne sa vypínajúcim nad obcou. V roku 1971 bol vyhlásený za chránený prírodný výtvor s rozlohou 26,4 ha. Krásin je vápencový bradlový útvar, zložený z druhotných vápencov, ktoré obsahujú mnohé skameneliny. Územie predstavuje výrazný súbor prírodných hodnôt vzhľadom na výskyt vzácnych druhov fauny a flóry. Nachádzajú sa tu aj podzemné jaskynné priestory, ktoré sú okrem iného aj potenciálnymi sídliskami netopierov.
Na sklonku strednej a mladšej doby bronzovej (1500-700 pred Kristom) tu žil ľud lužickej kultúry. Dôkaz o tom podal aj kustód múzea Joža Mádl, ktorý vo svojich poznámkach uviedol nález z Dolnej Súče – črepy keramiky a ďalšie stopy osídlenia v podobe popolníc, kostí a rozličných úlomkov.  Prvá písomná zmienka o Súči (Sucza) pochádza z listiny nitrianskeho župana Tomáša z roku 1208. Dejiny obce ovplyvnila nielen blízkosť Trenčianskeho hradu, ktorý bol do raného stredoveku sídlom župy a jedným z najvýznamnejších centier politického života Uhorska, ale i susedstvo s neďalekou Moravou.

Hrad Súča
Tatárske plienenie v roku 1241 poznačilo aj charakter krajiny v okolí Trenčína. Obce, ktoré už existovali, zanikli, a prežili iba tie, do ktorých sa nasťahovalo nové obyvateľstvo. Významným dejinným faktorom, ktorý ovplyvnil dejiny viacerých okolitých obcí v tejto pohraničnej oblasti, bolo práve vybudovanie hradu Súča na vrchu Krásin. K systému považských hradov tak pribudol ďalší, ktorý chránil nielen cestu, ale v historickej literatúre málo známy, ale dôležitý začiatok hraničného prechodu z Uhorska na Moravu. Pôvodný a veľmi starý chotárny názov „Kamenné vráta“ na hraniciach Súče s Hrabovkou a Zlatovcami je toho dôkazom. Vybudovanie strážneho hradu, postaveného na Krásine sa pripisuje trenčianskému županovi Bogomírovi. Hrad i územie okolo menil svojich majiteľov. Osobitný úsek dejín Dolnej Súče tvorí obdobie zemepánov Podmanických. Poslednému majiteľovi - Rafaelovi Podmanickému, bol hrad Súča pre dlžoby a majetkové spory 10. novembra 1549 odobratý a krátko potom sa rozhodlo o osude hradu na Krásine. Mikuláš zo Salmu ho nariadil zbúrať.

Rím. - katolícky kostol sv . Alžbety Uhorskej
Je najstaršou pamiatkou obce, písomne doloženou už v roku 1687 ako kostol sv. Alžbety vdovy. Pôvodná stavba bola drevená, okrem sanktuária. V roku 1754 kostol zhorel a v roku 1756 bol prestavaný a rozšírený. Stavba je prevedená v barokovom slohu a klasicisticky upravená. Podľa dispozície a charakteru stavby bez veže, ktorú nahrádza samostatne stojaca zvonica  sa predpokladá, že bol stavaný ako protestantský chrám. V polovci 19. storočia bol kostol nanovo vymaľovaný, pribudol nový oltár i organ, a na streche bola pristavená vežička.