Farský kostol Narodenia Panny Márie

Farský kostol Narodenia Panny Márie patrí medzi najhodnotnejšie a súčasne najstaršie sakrálne objekty v meste. Spolu s karnerom, mestskou farou a bývalou zbrojnicou patrí do komplexu  Mariánskeho vŕšku „Marienberg“, ktorý ako súčasť mestského opevnenia chránil prístupovú cestu na hrad. 

Kostol bol postavený v roku 1324, pravdepodobne na základoch ešte staršej stavby z polovice 13. storočia ako bazilika s troma loďami, jednoduchým rovným zakončením a predsunutou vežou na západnej strane. 

V roku 1364 daroval cisár Karol IV. kráľovi Ľudovítovi Veľkému pozlátenú gotickú monštranciu pri príležitosti úspešných mierových rokovaní konaných na Trenčianskom hrade. V roku 1528 za Katzianerovho obliehania hradu bol kostol vypálený spolu s neďalekým Karnerom sv. Michala. Následne kostol v polovici 16. storočia prestavali talianski stavitelia v renesančnom duchu. Z tohto obdobia pochádza aj bohato zdobený vstupný portál a kazateľnica. Z dôvodu požiaru v roku 1886 bol Farský kostol začiatkom 20. storočia opäť prestavaný. Bol upravený do dnešnej podoby, kedy pribudla kupola veže, kostol získal novú fasádu a farebnú sklenú výplň okien.

V stene predsiene kostola je vsadená gotická náhrobná tabuľa zástavníka Martina Zimu z roku 1498. V ľavej bočnej lodi chrámu sa nachádza pohrebná kaplnka Ilešháziovcov z roku 1648, ktorú na podnet Jozefa Ilešháziho prestaval a vyzdobil Ľudovít (Ludwig) Gode, žiak rakúskeho sochára Rafaela Donnera (autor súsošia sv. Martina v Dóme sv. Martina v Bratislave). Gode je autorom sochárskej skupiny Ukrižovania a portrétnej epitafnej dosky donátora Gašpara Ilešháziho. Zo starého gotického zariadenia kostola sa zachovali dva fragmentálne zachované maľované oltárne krídla z čias okolo 1400 a fragment malého prenosného oltárika Panny Márie z roku okolo 1420, ktoré sú v Národnej galérii v Budapešti. Ich zväčšené ilustrácie možno vidieť v expozícii Karnera sv. Michala oproti farskému kostolu.