Horná Súča

Horná Súča leží v pohorí Bielych Karpát a patrí k najväčším dedinám na Strednom Považí. Už v minulosti slúžila ako pohraničná horská obec. Má rázovitý charakter, je zložená  z centrálnej osady a z viacerých kopaníc, medzi ktorými najvyššie položená je osada Vlčí vrch (600 m n.m.) s možnosťou lyžovania v zimnom období. Celkovo najnižším bodom je údolie riečky Sučanka, ktorá je prítokom Váhu (290 m n.m) Najvyšším bodom je vrch Javorník (783 m n.m.). Nižšie vrchy sú Čerešienky (758 m n.m.), Chabová (751 m n.m.), Košáre (700 m n.m.) a Fornáková (627 m n.m.). Pri obci sa nachádza prameň Michala Rešetku, z ktorého vyviera prírodná hydrouhličitanová mineralizovaná voda. Symbolom obce je Sučanský hlásnik, ktorý stojí na námestí v Hornej Súči. Prvá zmienka o obci je z roku 1208 v darovacej listine pre nitrianskeho biskupa a spomína sa pod názvom de Sucsa. Prvá zmienka o rozdelení Súče je v listine z dňa 11. júna 1439, kde sa spomína Veľká (Dolná) a Pustá (Horná) Súča. Okolo roku 1700 sa Horná Súča osamostatnila od Dolnej a postupne sa rozrastala.

Horná Súča dodnes zachováva ľudové tradície, a to aj vďaka dychovým hudbám Hornosúčanka, Chabovienka, Vlčovanka, speváckemu zboru Hornosúčan (založený v roku 1974), mužskej speváckej skupine Chotár (založená 2008) a folklórnym súborom Čajka (založená 1996) a Kukulienka. Každoročne sa tu konajú kultúrne podujatia, napr. dožinky, obecný bál, festival dychových hudieb Okolo Súče, festival speváckych zborov a stretnutie Čechov a Slovákov na Peňažnej.

Kostol sv. Jána Nepomuckého
Rímskokatolícky, pôvodne barokový kostol, sa nachádza v centre Hornej Súče. Dal ho postaviť gróf Ján Illešházi  v roku 1771, kedy vznikla aj farnosť a bola založená prvá škola. Neskôr (1909) boli k nemu pristavané aj bočné lode. Klasicistický oltár pochádza z 1. polovice 19. storočia. Zo stropu na pravej strane presbytéria visí večné svetlo z roku 1786. V pravej bočnej lodi sa nachádza menší jednoduchsí oltár z 1. polovice 19. storočia. Vo výklenku stojí socha Madony z 1. pol. 20. st. a v druhej bočnej lodi je socha Božského srdca Ježišovho. Pod chórusom je najstarší  zachovaný obraz - Immaculata (Nepoškvrnené počatie) z roku 1826.