Mníchova Lehota

Mníchova Lehota vznikla na starej strategickej a obchodnej ceste, vedúcej z Moravy a zo Stredného Považia na Nitru a do stredoslovenských banských miest. O počiatkoch Mníchovej Lehoty sa zachovalo málo písomných prameňov. Vzhľadom na strategickú polohu Mníchovej Lehoty tu už oddávna pravdepodobne existovalo aspoň strážne stanovisko, z ktorého hlásili pohyb v priesmyku na trenčiansku hradnú skalu. Na hornom konci obce, na strategicky výhodnej polohe sa nachádza kopec Kostelec. Podľa ľudového podania tam kedysi stál kláštor s kostolom. Podľa kňaza a historika Jozefa Kútnika boli prvými kolonizátormi územia Mníchovej Lehoty benediktíni z kláštora svätého Hypolita na Zobore. Po roku 1200 patril kláštor zrejme rytierskemu mníšskemu rádu johanitov, ktorí ochraňovali dôležité cesty, budovali útulky pre pocestných a vyberali mýto. Kláštor s osadou zanikli pravdepodobne počas tatárskeho vpádu v roku 1241. Osada bola obnovená asi začiatkom 14. storočia v období vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý zakladal nové osady na základe osobitnej zmluvy, ktorá oslobodzovala osadníkov od platenia poddanských dávok na určitý čas – lehotu. Prvýkrát je názov Mníchova Lehota listinne doložený v roku 1439 pod názvom Monoh Lehota.

Kostol Najsvätejšej trojice
Kostol postavili v období ranej gotiky začiatkom 14. storočia. Tvorí ho svätyňa, loď a sakristia. Svätyňa má gotickú rebrovú klenbu s dvoma svorníkmi. V uzávere svätyne sú tri gotické okná s trojlístkovou kružbou. V stene svätyne je zamurované pastofórium (výklenok na úschovu Eucharistie) z čias stavby kostola. Zo svätyne vedie do sakristie s valenou klenbou kamenný gotický vstup. V sakristii sú dve gotické okienka, jedno s pôvodnou mriežkou. Loď má rovný strop. Vonkajšok je hladký, nečlenený. Hlavná fasáda je štítová s ostrolukým hlavným vstupom. Za jej štítom je vstavaná drevená vežička. Z 18. storočia pochádzajú štyri barokové sochy: Boh-Otec, Panna Mária, Svätý Ján Krstiteľ, a Svätý Ján Evanjelista.

Pustovník na Inovci
V 17. storočí žil v skalnej jaskyni pod Inovcom pustovník, zeman František Rozvadský z neďalekých Rozvádz (dnes časť Trenčianskych Stankoviec). V mladosti nechtiac zavinil, že jeho snúbenicu Evu Sokolovskú upálili na Trenčianskom hrade ako bosorku. Pod dojmom jej hroznej smrti sa stal pustovníkom. Na každý Veľký piatok tri dni niesol drevený kríž z Inovca do Trenčína. Dožil sa 78 rokov. Krátko po jeho smrti sa skaly zrútili a vchod do jaskyne uzavreli. V blízkosti jaskyne je pamätná tabuľa pripomínajúca túto udalosť. Zo skál jaskyne je postavená lurdská jaskynka pri kostole v Mníchovej Lehote.

Železničná stanica na Járkoch v Mníchovej Lehote je najvyššie položeným miestom (355,56 m n. m.) na trati Trenčín - Bošany, stúpanie tvorí 80% trate. Stanica ja zároveň východiskovým bodom pre turistickú trasu (červená značka) na Inovec.