Záblatie

Záblatie leží v západnej časti Trenčína na pravom brehu Váhu pod úpätím Bielych Karpát. Do roku 1985 bolo Záblatie samostatnou obcou. V tom istom roku bol Záblatský park vyhlásený za chránený areál historického parku. Jeho rozloha je 2,70 ha a nachádza sa v ňom množstvo starých a vzácnych stromov. Z historických pamiatok je najvzácnejší neskororenesančný kaštieľ z konca 17. storočia, ktorého súčasťou je aj kaplnka. Na cintoríne sa nachádza kamenný kríž z 1. polovice 19. storočia.

Bývalá obec sa pôvodne skladala z troch samostatných celkov: Veľké Záblatie, Malé Záblatie a Rybáre. ktoré sa zlúčili v roku 1913. Spomienkou na ne zostalo už pomenovania ulíc.  Až do druhej polovice 19. storočia bolo na území chotára mŕtve rameno Váhu, ktoré siahalo až po dnešnú železničnú trať.

Prvá zmienka o dedine Záblatie (villa Zabrat) pochádza z roku 1366. Názov obce súvisí s blatom. Na západných svahoch Karpát sa v chotári dediny pestovala v minulosti vínna réva. Že dominujúcim zamestnaním bolo poľnohospodárstvo vyjadruje aj obecná pečať, datovaná rokom 1736.
Pôda v Malom Záblatí patrila sčasti cirkvi a sčasti majiteľom veľkozáblatského panstva, ktoré používalo pečať Veľkého Záblatia.
Rybáre vznikli pod vrchom Machalovka. Poľnohospodárske zamestnanie miestneho obyvateľstva vyjadruje symbolika obecnej pečate datovanej rokom 1787, na ktorej je lemeš a pod ním hľuzy rastliny. Prvýkrát sa o nich písomné pramene zmieňujú v roku 1208 ako o ville Ribnic.  Pôvodne bola obec kráľovským majetkom (služobníckou osadou), patriaciou k Trenčianskemu hradu. Povinnosťou ich prvých obyvateľov bolo odovzdávať svojmu zemepánovi predpísaný počet rýb, čo sa prejavilo aj v názve obce. V 1. polovici 15. storočia boli ich vlastníkmi drobní šľachtici, ktorých kúriu v roku 1431 vypálili husitské vojská postupujúce Považím. V priebehu 15. storočia získali majetky zemianske rodiny z Urminiec a z Nozdrkoviec.

V Záblatí má svoje sídlo aj Fakulta mechatroniky Trenčianskej Univerzity Alexandra Dubčeka v budove bývalého SOU poľnohospodárske.