Pútnické miesto Skalka

Malá Skalka/ Nová Skalka
Dvojvežový kostolík postavený v románskom slohu sa spomína po prvý raz v roku 1208. Bol zasvätený Sv. Beňadikovi.
Neskôr dal na jeho mieste vybudovať kaplnku ku cti sv. Doroty Juraj Thurzo.  V roku 1679 bol postavený nový oltár – posvätený na počesť Panny Márie Čenstochovskej.
Jezuiti kaplnku v roku 1745 rozšírili do súčasnej podoby a pristavili k nej dve veže. Hlavný oltár zdobia dve sochy pustovníkov Sv. Andreja-Svorada a Beňadika (z roku 1924).
Maľba svätcov na stene je dielom P. Emila Prokopa, SVD (1983).

Veľká Skalka/ Stará Skalka
Veľkú Skalku tvorí kostolík, kláštor a jaskyňa. Kostolík bol postavený v roku 1224 v gotickom slohu. V roku 1664 sa celý objekt dostáva pod správu jezuitov, ktorí ho zrekonštruovali a v roku 1717 znovu postavili kaplnku Sv. Andreja-Svorada a Beňadika s novou kupolou a vežou. V objekte kláštora sa nachádza vchod do pôvodnej jaskyne pustovníkov.

Opravy a rekonštrukcie:

V roku 1924 bola dokončená obnova Skalky. O tejto obnove sa rozhodlo v deň biskupskej vysviacky prvých slovenských biskupov 13. 12. 1921. Poškodený kostolík na Malej Skalke bol obnovený zásluhou nitrianskeho biskupa dr. Karola Kmeťka. V deň jeho posvätenia (1924) sa na Skalke zišlo niekoľkotisícové zhromaždenie. Svätú omšu slúžili dr. Karol Kmeťko, Ján Vojtaššák a Rudolf Misz. Potom nasledovalo katolícke zhromaždenie, na ktorom okrem iných rečnili aj kanonik dr. Jozef Buday a pápežský pronotár Andrej Hlinka.

Prvým reštaurátorom objektov kláštora na Veľkej Skalke bol trenčiansky opát - farár Ľudovít Stárek (1852-53). Ďalšie opravy tohto pútnického miesta boli uskutočnené s odstupom niekoľkých rokov (1951 a 1982). V súčasnosti pokračujú rekonštrukčné práce v objektoch kláštora, ktorý bol zničený v 70. rokoch vandalmi. Spustošená bola kaplnka, nádvorie i jaskyňa. Dnes už možno v kaplnke slúžiť sv. omše s možnosťou navštívenia jaskyne. O zveľadenie Skalky sa v nemalej miere zaslúžili i mnohí ďalší: Jozef Branecký (provinciál piaristov v Trenčíne), ThDr. Vojtech Hromník, Jozef Vojtech Grach, vdp. Ernest Omachel ako aj miestni administrátori : vdp. Pavel Uhrín, vdp. Ján Hevera, vdp. Jozef Púchovský.
 

Púť na Skalke
Púť sa konávala okrem 17. júla aj na sviatok sv. Marka a sviatok Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta): "Veriaci z okolitých dedín sa od rána schádzali na námestie v Trenčíne. Po sv. omši – okolo ôsmej sa pohla procesia na Skalku. Vpredu niesli kríž, za ním kráčala mládež. Nasledoval kňaz. Procesiu viedol arcibiskup ostrihomský, inokedy biskup nitriansky, prepošt novomestský a pod. za asistencie 8 kňazov. Išli pešo – aj späť. Za nimi kráčal pán Trenčianskeho hradu s celou suitou. Za nimi starosta mesta s celým magistrátom. Všetci oblečení v čiernom. Pred nimi nesú zástavu mesta. Za magistrátom nasledovali cechy – každý má svoju zástavu. Najprv idú krajčíri, po nich zlatníci, súkenníci, čižmári, mlynári, mäsiari, tesári, ševci, stolári, kožušníci, murári, hrnčiari, klobučníci, pivovariči, pekári. Za cechmi nasledovali jednotlivé dediny pod zástavami a so svojim kňazom. Týchto pútí sa pravidelne zúčastňovali tisíce ľudí. Nie inak je tomu i dnes." (Zdroj: Jozef Branecký)