Slovensko po smrti Matúša Čáka

Ako sme sa dočítali v minulých dieloch, Matúš Čák ťažil z anarchie, ktorá vládla v Uhorsku. Aj po korunovácii Karola Róberta z Anjou sa anarchiu snažil udržať čo najdlhšie. Karol Róbert sa naopak snažil obnoviť v krajine poriadok a nastoliť normálne – mierové pomery. Po víťazstve nad spupnými feudálmi v bitke pri Rozhanovciach postupne konsolidoval pomery v krajine. Súčasne sa mu v rokoch 1313 až 1321 úspešne darilo zmenšovať územie kontrolované Matúšom Čákom. Po Matúšovej smrti v r. 1321 nastal v Uhorsku a najmä na Slovensku konečne pokoj a poriadok.

V nasledujúcich dvadsiatich rokoch sa tak mohol kráľ Karol Róbert venovať predovšetkým rozvoju krajiny. Uhorsko sa pod jeho vedením zmenilo na jednu z najprosperujúcejších krajín Európy. Najpriemyselnejšou časťou Uhorska sa stalo Slovensko. Tromi banskými zákonmi tu kráľ umožnil neuveriteľný rozvoj banského odvetvia. Zaviedol novú zlatú menu – kremnické zlaté dukáty, ktoré boli po florentských dukátoch najrešpektovanejšou menou vtedajšej Európy. V r. 1335 usporiadal vo Visegráde legendárne stretnutie s poľským kráľom Kazimírom III. a českým kráľom Jánom Luxemburským. Po ňom nastal v Strednej Európe nebývalý rozvoj obchodu, z ktorého profitovalo najmä Slovensko – cez ktoré potom prevažne viedli obchodné cesty nemeckých a českých kupcov do Uhorska. Karol Róbert im udelil mnohé výsady, a tak bolo pre nich výhodnejšie opustiť tradičné obchodné cesty smerujúce cez Viedeň. Mnohí sa v Uhorsku usadili natrvalo. Kráľovské výsady ich prilákali do krajiny, ktorá bola predtým v ich očiach iba divočinou. Mestá zažili za vlády anjouovca Karola Róberta výrazný hospodársky rozvoj. Samozrejme, že z pozície na križovatke ciest opäť maximálne ťažil aj Trenčín.



Autor ilustrácií
Jozef Gertli Danglár
Texty spracovala
Renata Kaščáková
© 2006