Svätí Svorad-Andrej a Beňadik, patróni Skalky a nitrianskej diecézy
Sv. Svorad-Andrej a Beňadik patrili k rádu benediktínov – najstaršej kresťanskej reholi v Strednej Európe. Benediktínsky rád bol pracovným rádom, ktorý šíril znalosť remesiel, nových poľnohospodárskych plodín a stavebných postupov. Základné povinnosti rehole – modlitbu a fyzickú prácu - uskutočňovali členovia rádu v kláštoroch (cenobiti) alebo osamotene ako pustovníci (eremiti), riadiac sa heslom „Ora et labora – Modli sa a pracuj“. Podľa východnej tradície mohol člen rehole žiť ako pustovník až po prekročení 40.roku života.
Sv. Svorad - Andrej
Bol pôvodom Poliak, narodil sa okolo roku 980. Pochádzal z Opatovca na Visle. Tradícia v dedine Tropie nad Dunajcom (okres Nowy Sacz) nedaleko poľsko-slovenskej hranice zaznamenáva, že Svorad tam žil v mladých rokoch ako mních. Tamojší kostol je dodnes zasvätený sv.Svoradovi. V roku 1022 vznikli v Poľsku nepokoje, keď kráľ Boleslav Chrabrý vystúpil proti tým, ktorí sa pridŕžali staroslovienskej liturgie a chcel ju odstrániť. Vtedy mnohí, ktorí sa jej nechceli zriecť, odišli z krajiny buď do Kyjevskej Rusi, do Čiech alebo na naše územie. Takto prišiel k nám aj Svorad. Na Zobore vstúpil do benediktínskeho kláštora na sv. Hypolita a prijal rehoľné meno Andrej. Po čase sa uťahuje do samoty – pustovne nedaleko kláštora. Neskoršie odchádza na Skalku, aby tam ako pustovník strávil zvyšok života spolu s učeníkom Beňadikom.
Zomrel okolo roku 1030. Jeho pozostatky sú uložené v nitrianskom katedrálnom chráme sv. Emeráma. V Zázname z kanonickej vizitácie z roku 1608 stojí, že medzi Nitrou a Tropiem jestvovala dlhoročná tradície: keďže majú spoločného patróna – Sv.Svorada – predstavený zoborského kláštora posielal farárovi do Tropia každoročne voz s ôsmimi sudmi sudmi vína z vinice, ktorú vysadil ešte sv.Svorad)
Sv. Beňadik
(uvádza sa aj ako sv. Benedikt, slovanská verzia jeho mena sa používa kvôli odlíšeniu od Sv. Benedikta z Nursie – zakladateľa rádu benediktínov.)
Bol pravdepodobne Slovák a pochádzal z Ponitria. V „Zbierke svätcov Uhorska“ sa spomína ako „Považan – Sv. Benedikt Vážsky – pustovník v Uhorsku“. Podobne ako Svorad, aj on vstúpil do kláštora na Zobore. Neskôr ho pridelili za pomocníka v starobe Sv. Svoradovi. Po smrti svojho učiteľa žil na Skalke ešte tri roky. V roku 1033 ho prepadli zbojníci a žiadali peniaze. Keďže žiadne nenašli, vytiahli ho z jaskyne, zabili a mŕtve telo zhodili do Váhu. Odvtedy ľudia vídali veľkého orla sedávať na brehu akoby čosi pozoroval. Po roku vytiahli Beňadikovo telo z vody celkom neporušené. Pltníci, plaviaci sa po Váhu okolo Skalky, uctievali sv. Beňadika ako svojho patróna a ochrancu.
Legenda od päťkostolného biskupa Marua (pol. 11.stor.) :
"Život svätých pustovníkov Svorada-vyznavača a Beňadika-mučeníka"
Sv. Svorad - Andrej
Bol pôvodom Poliak, narodil sa okolo roku 980. Pochádzal z Opatovca na Visle. Tradícia v dedine Tropie nad Dunajcom (okres Nowy Sacz) nedaleko poľsko-slovenskej hranice zaznamenáva, že Svorad tam žil v mladých rokoch ako mních. Tamojší kostol je dodnes zasvätený sv.Svoradovi. V roku 1022 vznikli v Poľsku nepokoje, keď kráľ Boleslav Chrabrý vystúpil proti tým, ktorí sa pridŕžali staroslovienskej liturgie a chcel ju odstrániť. Vtedy mnohí, ktorí sa jej nechceli zriecť, odišli z krajiny buď do Kyjevskej Rusi, do Čiech alebo na naše územie. Takto prišiel k nám aj Svorad. Na Zobore vstúpil do benediktínskeho kláštora na sv. Hypolita a prijal rehoľné meno Andrej. Po čase sa uťahuje do samoty – pustovne nedaleko kláštora. Neskoršie odchádza na Skalku, aby tam ako pustovník strávil zvyšok života spolu s učeníkom Beňadikom.
Zomrel okolo roku 1030. Jeho pozostatky sú uložené v nitrianskom katedrálnom chráme sv. Emeráma. V Zázname z kanonickej vizitácie z roku 1608 stojí, že medzi Nitrou a Tropiem jestvovala dlhoročná tradície: keďže majú spoločného patróna – Sv.Svorada – predstavený zoborského kláštora posielal farárovi do Tropia každoročne voz s ôsmimi sudmi sudmi vína z vinice, ktorú vysadil ešte sv.Svorad)
Sv. Beňadik
(uvádza sa aj ako sv. Benedikt, slovanská verzia jeho mena sa používa kvôli odlíšeniu od Sv. Benedikta z Nursie – zakladateľa rádu benediktínov.)
Bol pravdepodobne Slovák a pochádzal z Ponitria. V „Zbierke svätcov Uhorska“ sa spomína ako „Považan – Sv. Benedikt Vážsky – pustovník v Uhorsku“. Podobne ako Svorad, aj on vstúpil do kláštora na Zobore. Neskôr ho pridelili za pomocníka v starobe Sv. Svoradovi. Po smrti svojho učiteľa žil na Skalke ešte tri roky. V roku 1033 ho prepadli zbojníci a žiadali peniaze. Keďže žiadne nenašli, vytiahli ho z jaskyne, zabili a mŕtve telo zhodili do Váhu. Odvtedy ľudia vídali veľkého orla sedávať na brehu akoby čosi pozoroval. Po roku vytiahli Beňadikovo telo z vody celkom neporušené. Pltníci, plaviaci sa po Váhu okolo Skalky, uctievali sv. Beňadika ako svojho patróna a ochrancu.
Legenda od päťkostolného biskupa Marua (pol. 11.stor.) :
"Život svätých pustovníkov Svorada-vyznavača a Beňadika-mučeníka"
Mapa
Partneri
