Turistika

Trasa začína na železničnej stanici v I lave. Je označená žltou turistickou značkou. Prechádza mestom až na jeho okraj, začne pomaly stúpať poliami a popri záhradkárskej osade Chrástky vchádza do lesa. Ním pokračuje nenáročným terénom k sedlu pod Sokolom.

Tu sa môže turista rozhodnúť či vystúpi na kopec Sokol s výškou 651 m n/m. Cesta na vrchol je strmá, stúpa v 45° uhle, výstup trvá asi 15 minút. Vrchol je skalnatý a sú z neho pekné výhľady na okolitú krajinu, nájdete tu turistický posed s vybudovaným ohniskom. Z vrcholu je vidieť na Strážov, Vápeč, Homôlku, Holazne a Vlčinec. Táto odbočka netrvá viac ako 30 minút. Ak vás Sokol nepritiahol, pokračujete ďalej na Vápeč. Trasa vychádza z lesa a poskytuje krásny pohľad na Trenčiansku vrchovinu a kopec Holazne.

Cestička nás vedie k malej osade Háj. Osada je križovatkou žltej a zelenej trasy. Zelená vedie z Malého Košeckého Podhradia do Porubskej doliny do osady Štyri Lipy. My pokračujeme po žltej. Na konci osady za domami okolo kríža kráčame na kopec Osikoviny 525 m n/m. Míňame dva retranslačné stožiare a prichádzame do Národnej prírodnej rezervácie Vápeč. Ako hovoria odborné texty, toto „územie predstavuje vápencovo-dolomitovú bralnatú dominantu“. Tesne pod najstrmšou časťou zalesneného kopca Vápeč sa nachádza malé jazierko, ktoré vzniklo zahataním potôčika. Je tu možnosť oddýchnuť si pri vodnej hladine alebo skryť sa pred náhodným dažďom pod vybudovaným prístreškom. Miestni si dali veľmi záležať pri jeho stavbe a nazvali ho Salón.

Od jazierka trasa strmo stúpa do kopca a privedie nás k lesnej studničke s prameňom pod skalnatým vrcholovým masívom. Tu sa nachádza rázcestník a končí žlté značenie. Farba našej trasy sa zmení na modrú. Vápeč je najatraktívnejší a turisticky najkrajší v celých Strážovských vrchoch. Na vrchol sa v krátkom úseku dostaneme za pomoci reťazí. Na vrchole je postavený kríž, jeho plošinka je pomerne malá a tak na ňom niekedy býva príliš veľa turistov. Z vrcholu vo výhľade nič nebráni a prezriete si dookola celých 360° – Malú Fatru, Martinské hole, neďaleký Strážov, Mojtín, Manín, Vršatské bradlá. Vidieť aj kúsoček Veľkej Fatry. Iba 10 m pod vrcholom je krásna lúčka a na nej sa dá vydýchnuť po vrcholovom zážitku.

Pri zostupe v jarnom období sa oplatí pozorne pozerať pod nohy – môžeme natrafiť na vzácny fialový kvet ponikleca jarného. Pri sedle Palúch sa nachádza rázcestník, naša trasa pokračuje stále po modrej. Lúkou sa pokračuje rovno a ak sa nezastavíme pri vybudovanom ohnisku, tak pokračujeme chodníkom do lesa a opäť vystúpame na úroveň 842 m n/m. Zo skalných brál vidno kopec Kľak. Vrcholovým chodníkom sa príde až k pomerne prudkému zostupu ku kopcu Homôlka 1072 m n.m. Je to tretí najvyšší kopec v Strážovských vrchoch, nachádzajúci sa juhozápadne od Fačkovského sedla. Na severných svahoch sa nachádzajú vleky a zjazdovky lyžiarskeho strediska Skiarena Fačkovské sedlo. Sú tu viaceré reštaurácie a bufety a salaš Kľak. Oproti lyžiarskemu svahu, na druhej strane cesty je pamätník SNP. Neďaleko sa nachádza autobusová zastávka. Odtiaľto sa unavení dostaneme autobusom nazad do Trenčína.

Mapa:
http://www.cykloserver.cz/f/3558055610/

V Kálnici na konci dediny je lyžiarske stredisko Piesky. Tu naša trasa začína. Je značená modrou značkou, stúpa popri lyžiarskom svahu po pravej strane a na vrcholovej lúke zahýba doľava. Za pozornosť stojí lyžiarske centrum, ktoré v letnom období slúži horským bicyklistom. Tým, ktorým sa nechce jazdiť do kopca slúži vlek, ktorý ich naň vytiahne. Odtiaľ sa po vybudovanej dráhe s prekážkami rútia smerom dolu. Z hornej stanice vleku sa naskytnú prvé krásne výhľady na Kálnicu. Zaujímavosťou je, že aj keď má obec 600 ročnú tradíciu, jej erb vznikol nedávno – v roku 1995. Kálničania si museli tvoriť svoje dejiny spätne. Aj názov dediny potrebovali schvaľovať v referende, pretože v období maďarizácie im bol dĺžeň odobratý.
 

Keď sme si obzreli okolie, je čas spustiť zrak aj pod nohy: okolité lesy sú plné húb, hlavne dubákov. Trasa stúpa pozvoľna a preto prevýšenie nie je také namáhavé. Prvým zdolaným kopcom je Hraničný vrch 474 m n/m. Ďalej pokračuje k sedlu Polámaného vrchu 638 m n/m. Po trase je množstvo drobných skaliek, čo vytvára aj v prípade daždivého počasia pevnú pôdu pod nohami. Ivanov vŕštek 800 m n/m nás dostane o 400 m n/m vyššie ako bol začiatok trasy. Trasa vedie k sedlu pod Ostrým vrchom. Tu sa nachádza rázcestník a trasa pokračuje po modrej značke až k sedlu pod Panskou Javorinou. Opäť rázcestník a tá istá farba nás dovedie až na Pánsku Javorinu. V roku 2009 tu v nadmorskej výške 942,6 m n/m postavili rozhľadňu, vysokú 16 m. Z vrcholu si zo severu môžeme obzrieť Biele Karpaty a Malé Karpaty, z južnej strany Zlatnícku dolinu, z východu pohorie Tríbeč a zo západu Inovec.

Od rozhľadne schádzame po tej istej trase až ku sedlu pod Ostrým vrchom. Tu trasa pokračuje červenou značkou na Ostrý vrch 910 m n/m. Tento úsek je mimoriadne fotogenický, bohatý na výhľady a kamenné útvary. Na Ostrom vrchu postavili obyvatelia Kálnice drevený kríž, je tu aj príjemné posedenie na lavičkách s dreveným stolom. Z náučnej tabule sa turista dozvie o významnom národovcovi J. M. Hurbanovi, ktorý bol veľkým milovníkom prírody. Do Kálnice často chodieval za svojim strýkom, ktorý tu mal mlyn.

Opäť máme celý kraj ako na dlani. Pokračujeme k prameňu pod Jakubovou. Pri troche pozornosti by sme ho nemali obísť. Odbočka k nemu je dobre označená na ohrade lesnej škôlky. Prameň je celoročne výdatný a v letnom období veľmi osviežujúci. Od tohto miesta trasa nie je značená, od prameňa pokračuje lesnou cestou dolu. Je tu viacero lesných zvážnic. Turista sa nemusí obávať ktorou cestou pokračovať, pretože všetky schádzajú do Kálnickej alebo Prostrednej doliny. Rozdiel medzi trasami je iba v ich ukončení. Kálnická dolina nás privedie priamo k autu a lyžiarskemu vleku. Prostredná dolina (sú v nej zbytky starého kláštora) nás privedie k farme a na hlavnej ceste odbočíme k mostíku nad Kálnickým potokom. Za zákrutou sa nachádza drevená Koliba so štýlovým zariadením a dobrou kuchyňou. A už len pár metrov nás delí od konca našej trasy pri lyžiarskom vleku, kde máme zaparkované auto.
Spracovala: Janka Salviany

Mapa:
http://www.cykloserver.cz/f/3558055610/

Zázrak v Kálnickom chotári
Dodnes sa spomína roztomilá epizódka o zázraku, spojenom s kálnickým kláštorom. Keď sa jeden z mníchov vracal s nádielkou milodarov od štedrých Kálničanov, zastavil sa pri malom lesíku. Ani však netušil, že v húští si práve bola „odskočiť“ sedliačka a čakala, kým bude terén voľný. Pustovník sa však dal do inventúry plného vreca. Najviac ho potešila dráždivo rozvoniavajúca klobáska. Už-už sa ju chystal ochutnať, keď si zrazu spomenul, že je piatok, pôstny deň, a tak ju odložil k ostatným dobrotám. Vydržal však iba chvíľu, zdvihol klobásu k nebesiám, trikrát ju prežehnal a preriekol: „Nebudeš ty klobásočka, ale budeš ty rybička!“ A zázračná rybička sa mu rýchlo dostala do žalúdka. Kálnická sedliačka sa stala korunným svedkom zázraku, ktorým mních pragmaticky vyriešil problém pôstnej askézy. Odvtedy sa v Kálnici – po tradičných zakáľačkách – hovorí: „...A choď na pôjd a odrež kúsok tej rybičky.“
Z knihy Kálnické príbehy

Cesta autobusom do Trnávky, najdlhšej osady Hornej Súče, míňa kopanice pomenované po ich pôvodných obyvateľoch: Poláčkovci, Škundovci, Kociakovci, Drhákovci a ďalšie. Dnes už väčšinu z nich vlastnia chalupári z Trenčína. Na konci osady pri autobusovej zastávke začne zeleno značkovaná trasa stúpať po ceste popri potoku Súčanka do lesa a približuje sa k štátnej hranici s Českou republikou. Prechádza popri Židkových jamách. Lesom pokračuje k rázcestníku Na Koncích, kde sa križujú dve farby značenia. My pokračujeme po zelenej a prekročíme štátnu hranicu.

Od tohto rázcestníka môžeme prejsť po náučnom chodníku smerom k moravskej obci Šanov, kde sa nachádza pamätník leteckej bitky nad Bielymi Karpatmi, nazvaný Letecké srdce. Je na mieste, kde počas 2. svetovej vojny spadol americký bombardér B-17G – Big Time. Väčšina posádky zahynula pri výbuchu, dvaja vojaci sa zakliesnili s padákmi na stromoch, kde ich zastrelili nemeckí vojaci. Zachránil sa len veliteľ T. Thomas. Časti lietadla sa nachádzajú v Slávičínskom múzeu. Iba 500 m od Leteckého srdca je ďalší pamätník, venovaný dvom leteckým nešťastiam. Na tomto mieste spadol bombardér B-17G-50-D – Lovely Ladies. Zachránil sa iba navigátor Charles McVey, ktorý na padáku pristál v chocholanskej doline, odkiaľ ho slovenskí vojaci odviedli do Trenčína. Neďaleko pri Novej Bošáci spadlo ďalšie lietadlo – My baby.

Štyria členovia posádky síce pád prežili, ale 3 nestihli vyskočiť z horiaceho lietadla a posledný zomrel
na následky zranení v nemocnici. Trasa zmení smer aj farbu značenia ihneď potom, keď sa vrátime z náučného chodníka späť k rázcestníku Na Koncích. Po červenej pokračuje smerom doľava po hranici na Čerešienkovú 758 m n. m. Predtým si môžeme posedieť a oddýchnuť na Peňažnej. Je to miesto, kde sa v predposlednú augustovú sobotu na tradičnej slávnosti stretávajú českí a slovenskí turisti. Na ľavej strane sa týči vrchol Javorníka 782 m n. m. V okolí sú bohaté náleziská orchideovitých kvetov, najmä vstavača obyčajného, kruštíka močiarneho a prstnatca májového. Nachádza sa tu chránená oblasť s názvom Debšín. Má rozlohu takmer 10 ha a chráni náleziská prasličky obrovskej. Trasa prechádza okolo kruhovej stavby senníka, kľukatí sa popri potoku Ľuborča a približuje sa k poľovníckemu zámočku Antonstál. Ten postavila na konci 19. storočia rodina Dreherovcov, ktorá vlastnila sklárne v Nemšovej. Dnes je tam ubytovacie zariadenie s dobrou kuchyňou.

Popri potoku Ľuborča pokračujeme Ľuborčianskou dolinou a asfaltovou cestou popri koniarni. V týchto miestach je posed s prístreškom pre prípad nepriaznivého počasia, hladným pocestným poslúži aj ohnisko na opekanie. Kúsok za horárňou po ľavej strane cesty natrafíme na koľajnice úzkokoľajnej železnice. Na pravej strane strane sa týči kopec Nad Oborou 657 m n. m. Poslednou zaujímavou zastávkou je kaplnka sv. Huberta a posedenie v krásnom prostredí pri studničke Pod Košármi. Je tu fragment železničky zložený z koľajníc, rušňa a vagóna naloženého drevom. Každoročne tu býva na sviatok sv. Huberta veľká slávnosť. Odtiaľ je iba kúsok k záhradkárskej osade a potom do Trenčianskej Závady. Tu končí naša trasa na autobusovej zastávke smer Trenčín.

Železnička medzi Antonstálom a Trenčianskou Závadou
Viac ako 60 rokov slúžila na prepravu dreva Ľuborčianskou dolinou železnička, ktorá začala pracovať
v roku 1902. Postaviť ju dal Anton Dreher, vlastník nemšovských sklární a okolitých lesov. Jej dĺžka
bola 12 km, bola dômyselne vybudovaná a slúžila na prepravu dreva, ktoré sa používalo hlavne pri
výrobe skla. V hornej časti železnice sa kmene naložili na vozíky (ponvágle). Keďže železnička bola vyspádovaná, náklad z hory do depa sa pohyboval samočinne. Vláčik obsluhovali traja hamovkári, ktorých úlohou bolo jazdu regulovať tak, aby sa vozík nevykoľajil a aby v depe zabrzdil. Vyložené ponvágle nazad do lesa vyťahovali kone, po roku 1925 malý rušeň na naftový pohon. Železnička pracovala do roku 1964, potom ju nahradila asfaltová cesta. Dnes sa drevo z lesa prepravuje nákladnými autami.
Apracovala: Janka Salviany

Mapa
http://www.cykloserver.cz/f/8d06053782/

Začiatok zeleno značkovanej trasy sa nachádza na autobusovej zastávke v centre obce Pruské 245 m n/m neďaleko od barokového františkánskeho kláštora s kostolom. Veľmi vzácny je hlavne vstupný portál kostola pochádzajúci z roku 1642. Pamätná tabuľa na priečelí upozorňuje, že v obci pôsobil ako farár Hugolín Gavlovič, autor literárneho diela Valašská škola mravov stodola. Povráva sa, že svoje dielo písal pod skupinou starých vzácnych tisov, ktorým domáci hovoria Gavlovičove tisy. Pri fare stoja dodnes, ich vek sa odhaduje na približne 700 rokov a v roku 2010 boli vybrané medzi 10 najkrajších stromov Slovenska. Trasa pokračuje hore dedinou k renesančnému kaštieľu s rozľahlým anglickým parkom. Kaštieľ sa dá obzrieť iba zvonka, v súčasnosti slúži ako škola. Priamo pred kaštieľom je umiestnená tabuľa náučného chodníka a ďalšie po trase až do Vršatského Podhradia.
 

Popri parkovom múre začíname stúpať po poľnej ceste a lesom pokračujeme smerom na Kalváriu. V tieni lesa dlho nepobudneme a ocitneme sa na lúkach s nádhernými výhľadmi na východ na Strážovské vrchy. Pokračujeme k smerovníku v sedle Kalvária 430 m n/m. Onedlho sa nám otvorí výhľad na Vršatské bradlá a trasa nás bude k nim stále približovať. Vedie po vrcholovej časti Malého a Veľkého Hradišťa s drobnými skalkami. Po niekoľkých metroch z nej odbočíme doľava na chodník vedúci do sedla Chotuč 618 m n/m.

Pri smerovníku končí trasa po zelenej značke a pokračuje modrou západným smerom popod mohutné bradlá k obci Vršatské Podhradie 650 m n/m. Osídlenie v obci má pradávnu históriu – dokladuje ju nález železných nástrojov z 9. storočia. V roku 1962 však dedinka vyhorela a v ohni sa stratila typická jej drevená architektúra. Po prechádzke obcou stúpa trasa popri miestnom cintoríne prudšie dohora.

Na hradnom brale je pomerne dobre zamaskovaná strážna veža Vršatského hradu, ktorý patrí medzi najvyššie položené hrady u nás. Aj keď v minulosti patril medzi bohaté a pohodlné hrady s vlastnou pekárňou, pivovarom a rozsiahlymi vínnymi pivnicami, zachovali sa len zvyšky paláca, veža a opevnenia. Na ceste z hradu úzkym priesmykom vchádzame za bralá a pokračujeme smerom do chatovej oblasti. Pre občerstvenie poslúži chata Vršatec s celoročnou prevádzkou a vlastnou kuchyňou. Naša trasa neprechádza okolo chaty ale cez parkovisko pred chatou na pravej strane a okolo rázcestníka stúpa po žltej značke cez lúku. Smeruje k rázcestníku pod Chmeľovou. V týchto miestach pri veľkej skale na pravej strane stála jedna z prvých turistických útulní v tomto kraji. Na samotnú Chmeľovú 925 m n/m nás dovedie lesný chodník. Na vrchole je krásna lúčka, vidieť malebnú panorámu stredného Považia. Späť lesným porastom a sme na lúke, odtiaľ pokračujeme doľava a pomerne prudko klesáme lesným chodníkom. V jeseni v týchto miestach rastie veľa
húb. Chodník v Javorníckej doline nás privedie až na lúky nad obcou Červený Kameň. Najskôr vidieť Červenokamenské bradlo. Pri zapadajúcom slnku bradlo naozaj žiari do červena. Ak sem zavítate v pracovný deň, určite si nenechajte ujsť vynikajúce syry v podnikovej predajni mliekárne Agrofarma.

Povesť o hrade Vršatec
Okrem názvu Vršatec sa tomuto hradu zvyklo hovorievať aj Levia skala. Toto meno dostal podľa povesti hovoriacej o osude dvoch detí jedného z hradných pánov. Jeho meno povesť nespomína, hovorí však o ňom, že bol náruživým poľovníkom a z výprav zvykol na hrad nosiť rôzne trofeje. Tak sa na Vršatci ocitla klietka so živým levom. Keď však hradný pán náhle zomrel a užialila sa aj jeho manželka, o ich osirelé deti sa mala postarať ich teta. Tej bola však bližšia vidina titulu hradnej panej, ako túžba starať sa o deti. Preto sa rozhodla, že na klietke otvorí dvere, aby deti lev zožral a tak sa z nej stala jediná dedička. Ešte však dvere ani ich poriadne neotvorila a už sa stala raňajkami kráľa zvierat. Sýty lev utiekol do neďalekých lesov a ešte dlho riedil počty dobytku i tunajšieho obyvateľstva. Dostal ho až mládenec, ktorého milú lev skoro zožral. Mladý muž tak mal leviu kožu, nevestu a hrad nové meno.
Spracovala: Janka Salviany

Mapa:
http://www.cykloserver.cz/f/9877050264/

Trasa začína na autobusovej zastávke v Hubine na rázcestí. Značenie trasy je modré, smeruje do obce Hubina. Názov obce je odvodený od slova hlbina, údolie pri potoku, pozdĺž ktorého sa oddávna osídľovalo. Pri prvom rázcestníku pokračujeme modrou doľava smerom na Kostolec.
 

Lokalita Kostolec ležala v blízkosti dôležitých dávnovekých ciest, predovšetkým považskej vetvy tzv. veľkej jantárovej cesty, spájajúcej severnú a južnú Európu. Preto bola osídlená od praveku. Najvýznamnejšie nálezisko z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovanské osídlenie z 9. – 10. storočia, kedy tu bol pravdepodobne veľmožský dvorec – sídlo príslušníkov dvorskej aristokracie. Nasvedčuje tomu opevnenie, tvorené palisádou z dubových kolov, zrubovými domami a kostolíkom. K jeho hľadaniu podnietil archeológov meč, ktorý sa našiel v neďalekom kameňolome pri ťažbe kameňa. Kostolec sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie pamätníky veľkomoravskej kultúry na Slovensku. Bývalé slovanské osídlenie bolo postavené na otvorenom kopci, z ktorého sú krásne výhľady na okolitú krajinu. Kostolec je národnou kultúrnou pamiatkou, v súčasnosti sa tu nachádza čiastočne zrekonštruované palisádové opevnenie s bránou, murovaným pôdorysom predrománskej rotundy a základmi niekoľkých budov. Súčasťou je aj model strážnej veže a pohrebisko.

Okolo spomínaného kameňolomu schádzame po neznačkovanom úseku do obce Ducové. Názov obce je odvodený od hodnosti vojvodu – duxa, z čoho historici usudzujú, že osídlenie mohlo patriť vojenskému veliteľovi. Potom obcou prechádzame na jej okraj a poľnou cestou sa opäť napojíme na modrú turistickú trasu. Po asi 500 m trasa vychádza na hrádzu popri rieke Váh. Na rázcestníku Na Hrádzi sa mení farba značenia z modrej na žltú. Prechádza popod diaľnicu a poľnou cestou vchádza priamo do obce Lúka. Nad obcou je kaštieľ postavený v roku 1676, dnes je v ňom rekreačné zariadenie. Pri ňom je kaplnka svätej Márie Magdalény upravená koncom 18. storočia.

V obci sa kúsok vraciame smerom na námestie. Odtiaľ po modrej značke trasa pokračuje smerom do hôr, kúsok za dedinou prechádza okolo vodných zdrojov. Onedlho prekvapia malebné skalnaté bralá. Trasa pokračuje lesným chodníkom až postupne vystúpa k vrcholu Tematína 498 m n/m. Na vrstevnici sa pustíme doprava a kráčame chodníkom až k samotnému hradu. Jeho ruiny sa dodnes majestátne vypínajú nad údolím stredného toku rieky Váh. Z hradu je v prípade priaznivého počasia nádherný výhľad na celé Malé a Biele Karpaty. Pod hradnou vežou je možnosť si posedieť pri vybudovanom ohnisku a taktiež možnosť opiecť si prinesené dobroty. V letných mesiacoch sa tu poriadajú dobrovoľnícke brigády na záchranu hradu.

Ďalej trasa pokračuje po modrom značení. Asi po 5 minútach chôdze sa nachádza rázcestník. Od neho nás žltá značka prevedie dolu cestou po lese k potoku.. Táto časť je nazývaná Pod Zámkom. Potom popod kopec Hradište 428 m n/m. Ďalší záchytný bod je hrádocký potok, ktorý preteká hrádockou dolinou. Na začiatku obce Hrádok sa trasa stáča doľava a drží sa modrého značenia. Pokračuje stále rovno smerom na hlavnú cestu a autobusovú zastávku, odkiaľ sa dostaneme nazad do Trenčína.

Povesť o h rade Tematín
Podľa legendy žil v týchto miestach rytier, ktorý mal krásnu dcéru. Tak, ako sa on túlaval po turnajoch a poľovačkách, aj jeho dcéra si zvykla na slobodný život, prechádzky po horách a návštevy salašov. Na jednom z nich našla svoju lásku – zamilovala sa do mladého pastiera. Keď sa o tom otec dozvedel, dcéru zamkol do komnaty a jej milého zabil. Keď sa dievčina dozvedela, že jej pastier už nežije, zmárnila sa aj ona. Oboch pochovali do jedného hrobu a hradu dali meno Tematín, čo je z maďarského slova „temeto“ prekladané ako cintorín.
Spracovala: Janka Salviany

Mapa:
http://www.cykloserver.cz/f/02ff052507/

Začiatok trasy je na moravskej strane tesne za hranicou s Českou republikou. Pri benzínovej pumpe na pravej strane cesty smerom do Starého Hrozenkova zaparkujeme auto pri moteli Ramet. Začneme stúpať vpravo asfaltovou cestou po žltej značke popri víkendových chalupách. Na vrchole nazývanom Boky sa nachádza rázcestník. Trasa zahýba doľava a pokračuje náučným chodníkom asfaltovanou cestou do Žitkovej.
 

Po ceste narazíme na pravej strane na nový hotel Kopanice, zrekonštruovaný z bývalej kopaničiarskej školy. V týchto miestach sa naskytnú krásne výhľady na okolitú krajinu. Zaujímavosťou je, že ani pravá a ani ľavá strana sa nelíšia, pritom jedna je strana moravská a druhá slovenská Žitková je malebná kopaničiarska pohraničná obec. Život tu bol veľmi ťažký, obyvatelia sa neustále bránili pred nájazdmi Turkov, Tatárov a Kurucov. Obec bola do konca II. svetovej vojny bez elektrickej energie. Tú zaviedli až v roku 1948. Lúky okolo Žitkovej sú na jar plné európskych orchideí – vstavačov.

Trasu si môžete spestriť prechádzkou po náučnom chodníku, alebo aspoň jeho časti. Tabule sú v obci Žítková a na slovenskej strane v Liešnej. V strede obce pri rázcestníku trasa pokračuje modrou a ňou zbehneme po asfaltovej ceste do údolia. Na ľavej strane popri ceste je biofarma, kde chovajú zvláštny druh kráv – dlhosrstý a u nás málo známy Highland cattle alebo škótský náhorný dobytok, ktorý aj v tuhých mrazoch zimuje vonku. Za farmou na križovatke môžeme odbočiť do rekreačného strediska, kde sa nachádza celoročne otvorená Chata Janka. Pekným údolím prechádza okolo malej vodnej nádrže a začína stúpať do najbližšieho lesíka. Naskytnú sa spätné výhľady na Žítkovú. Trasa vedie lesnými cestami až do ďalšej rázovitej najvyššie položenej kopanice s názvom Vlčí vrch 550m n /m, ktorá je súčasťou obce Horná Súča. V zime sa na Vlčom vrchu dá lyžovať.

Na začiatku osady prechádza trasa na žlté označenie turistického chodníka. Prudkým svahom popri malom lyžiarskom vleku vystúpime na vrch Chabovej 751 m n/m. Na trase sa nachádza smerovník, okolo ktorého trasa prechádza. Keďže značenie na lúke na vrchu Chabová je v horšom stave, je treba ho dôkladnejšie sledovať, pretože sa dá pomerne ľahko poblúdiť. Ďalej trasa vedie lesom, až kým nezídeme k novej drevenej zrubovej kolibe, ktorá sa nachádza v malebnom prostredí chránenej krajinnej oblasti Bielych Karpát pri hlavnej ceste z Drietomy do Starého Hrozenkova. Môžete sa tu dobre najesť predtým, ako prejdete zbytok trasy po frekventovanej ceste smerom ku hranici. Pamätníci si môžu zaspomínať pri bývalých colných budovách na staré časy, keď tu stávali kolóny áut čakajúcich na colnú kotrolu. Koniec trasy máme na dohľad, je to benzínová pumpa, kde čakajú naše vozidlá.

Náučný chodník Moravské Kopanice
Cez Žitkovú vedie náučný chodník, ktorý predstavuje krajinu okolo Žitkovej a Starého Hrozenkova. Má 14 zastávok a predstaví historické a prírodné zaujímavosti, cenné rastliny a živočíchy. Vedie po poľných a lesných cestách a je vhodný nielen na pešiu turistiku ale aj pre cyklistov na horských bicykloch. Dĺžka základného okruhu je 11,6 km (s prevýšením 410 m), odbočka na Lokov 4,7 km (s prevýšením 110 m), odbočka na Hutě 1,1 km (s prevýšením 50 m), celková dĺžka je 23,1 km.
Spracovala: Janka Salviany

Mapa
http://www.cykloserver.cz/f/e6cc049226/

Trasa je neznačkovaná. Začína pri Kultúrno-informačnom centre, pokračuje hlavným Mierovým námestím, pasážou Zlatá Fatima, križuje Palackého ulicu a pokračuje podchodom pod Hasičskú a železničnú trať. Okolo reštaurácie Koliba pokračuje chodníkom vľavo popri železničnej trati na železničný most. Prechádza mostom na druhú stranu.
 

Ďalej za mostom smeruje proti prúdu toku rieky Váh a plynulo prechádza po hrádzi až do obce Zamarovce. Kúsok za mostom je možnosť posedieť si na terase penziónu Zuzana a pokochať sa pohľadom na Trenčiansky hrad. Zariadenie má uzavreté detské ihrisko s preliezačkami.
 

Po hrádzi pokračujeme na začiatok obce Zamarovce, kde je kúsok od rieky ďalšie detské ihrisko. Cestou môžeme sledovať život okolo Váhu: naskytnú sa pekné výhľady na pobrežie a v závislosti na ročnom období vidno labute a divé kačky. Asfaltovým chodníkom pokračujeme po hrádzi, na jeho konci pri futbalovom štadióne trasa plynulo schádza dolu na poľnú cestu. Popri ceste sa nachádza novovybudovaný rybník, ktorý bude už čoskoro sprístupnený verejnosti. Trasa pokračuje až k prírodnej rezervácii Zamarovské jamy. Bývalé štrkové jamy s výmerou 6,50 ha sú náhradou starého ramena Váhu a žije tu veľké množstvo močiarneho a vodného vtáctva.

Odtiaľto sa môžeme pokochať pohľadom na Malú Skalku s barokovým kostolom z roku 1745, postaveným na vápencovej skale, ktorá je protipólom trenčianskeho hradného brala. Toto miesto bolo vďaka dobrej polohe osídlené už od praveku – dokumentujú to početné nálezy z mladšej doby kamennej až po veľkomoravské pohrebisko, niektoré z nich sa dajú vidieť na Trenčianskom hrade. Skala je v súčasnosti dobrým lezeckým terénom, kde chodia trénovať skalolezci zo širokého okolia.

Iba 500 m od kostola sa nachádza kláštor Veľká Skalka. Komplex tvorí kostolík, kláštor a jaskyňa, v ktorej na prelome 10. a 11. storočia ako pustovníci žili sv. Svorad a Benedikt. Benedikt tu bol aj zavraždený lúpežníkmi – mysleli si, že ráta dukáty a on iba počítal nazbierané oriešky. Pri prepade Benedikt poprosil Boha o pomoc, dotkol sa rukou skaly a tá sa otvorila – doteraz možno pri ústí jaskyne nájsť odtlačok ruky na skale. V roku 1224 tu na jeho počesť založil nitriansky biskup Jakub benediktínsky kláštor a opátstvo. Miesto pôsobí ako oáza ticha vhodná na meditáciu. V lete sa tu konáva výtvarno-literárne sympózium Ora et Ars.

Kúsok povyše parkoviska pod Veľkou Skalkou sa nachádza nenápadná budova, v ktorej boli v minulosti vojenské sklady. Tu slúžil v r. 1937 aj Jozef Gabčík. Bol jedným z účastníkov atentátu na ríšskeho protektora Heydricha. Práve po ňom je nazvaná slovenská časť vodného diela Gabčíkovo.

Po prehliadke kláštorného areálu pokračujeme do mierneho kopca ku kostolu na Malej Skalke. V období sviatku sv. Svorada a Benedikta (okolo 17. júla) sa tu každoročne koná veľká púť s účasťou až 15 000 veriacich. Končí nádherným výhľadom z terasy v okolí kostola, odkiaľ si možno prezrieť severovýchod mesta. Na opačnej strane cesty nájdete vo svahu kalváriu. Potom sa treba vrátiť tou istou trasou smerom k mestu.
Spracovala: Janka Salviany

Dôležitá informácia:
Kláštor je otvorený pre verejnosť v období júl – august

Kontaktná osoba:
Blanka Šumichrastová (sprievodkyňa): +421 (0)907 287 577

Mapa:
http://www.cykloserver.cz/f/728d048085/

Trasa začína na železničnej stanici pri reštaurácii Rotunda, kde sa nachádza rázcestník. Vedie po červenej turistickej značke, poza hotel Tatra. Po krátkom výstupe do trenčianskeho lesoparku Brezina prichádzame najskôr k pamätníku umučených 67 obetí fašizmu.

Ďalšia časť mestského lesoparku je rekreačná, dobre zmapovaná množstvom náučných chodníkov. Jeho súčasťou je aj hotel Brezina, s dobrou kuchyňou a celoročnou prevádzkou. V jeho blízkosti je vybudované detské ihrisko s preliezačkami. My sa však držíme červenej značky a pokračujeme do Dušovej doliny.

Je to miesto kde boli cez vojnu zabití Partizáni i obyvatelia, ktorí sú pochovaní pri pamätníku. Pokračujeme po lúkach nad obcou Soblahov. Naskytnú sa nám krásne pohľady na najvyšší vrch pohoria Považský Inovec s výškou 1042 m n/m. Zatiaľ je trasa nenáročná, pretože vedie po bývalej lesnej železničke. Túto „štrečku“ začali stavať v roku 1912, viedla cez územie chotárov Trenčín – Kubrá – Soblahov – Mníchova Lehota – Trenčianska Turná – Trenčianske Stankovce a Selec a slúžila na dopravu dreva. Trasa železničky mala 30 km a bola vymyslená a prepočítaná tak, že naložené drevo bolo na pílu dopravené prakticky samospádom, bez použitia motora. Dômyselne sa na to využívali výškové rozdiely trasy, ktoré pomohli „vyhnať“ tažké vagóny aj do prípadných stúpaní. Na trati sa skončila prevádzka v roku 1937, ešte dnes však možno obdivovať precíznosť stavby na niekoľkých mostoch a viaduktoch. Zo 4 rušňov, ktoré po trati premávali, sa zachoval iba jediný a možno ho vidieť v múzeu v Pribiline.

Keď zídeme do Soblahova, za povšimnutie stojí ranogotický kostol zo 14. storočia Pokračujeme stredom dediny a prechádzame lúkami, Mitickou dolinou až ku chate pod Ostrým vrchom (momentálne nie je v prevádzke). Pri rázcestníku za chatou sa zmení farba značenia, a po modrej budeme putovať až do Trenčianskych Teplíc.
 

Najbližšou zaujímavosťou je prírodná rezervácia Ostrý vrch. Má výmeru 12,7 ha. Na jej území sa nachádzajú chránené karpatské bukové lesy, rastú tu poniklece, ľalie zlatohlavé, vstavače a domov tu má aj niekoľko chránených druhov hmyzu. Z turistického hľadiska sú atraktívne vápencové bralá. Výhľad z vrcholu Ostrého vrchu je zatienený stromami.

Na sedle Lúčky sa nám naskytne pekný výhľad na okolitú krajinu, je tu aj možné oddýchnuť si pod prístreškom a opiecť si slaninku na vybudovanom ohnisku. Na náučnej tabuli neďaleko si môžete prečítať o zaniknutej usadlosti Handrbulcov, ktorá sa nachádzala tesne pod sedlom.
 

Trasa ďalej vedie popod kopec Svitava a sedlom Trubárka, pokračuje k Petrovanským lúkam a postupuje do sedla pod Machnáčom, kde chodník križuje cestu. Odtiaľ sme o hodinku v Trenčianskych Tepliciach. Tu naša trasa končí v kúpeľnom parku. Kúpeľný park má množstvo vzácnych chránených stromov. Jedným z nich je aj tisovec v časti parku nazvanej Baračka. Táto exotická 20 m vysoká drevina s obvodom kmeňa 390 cm bola vyhlásená za chránenú v r. 1990. Kúsok od neho je vybudované nové detské ihrisko. V parku bývajú výstavy sochárskych prác. V Trenčianskych Tepliciach je možnosť celoročného kúpania v bazéne Grand s teplou vyhrievanou vodou, pri kúpeľnom dome Krym.
 

Cestu späť si môžete vychutnať v historickej úzkorozchodnej električke, ktorá v roku 2009 oslávila svoju 100-ročnicu. Z Trenčianskej Teplej sa späť do Trenčína dostanete vlakom alebo autobusom.

Trasa začína na Mierovom námestí. Po prechode pasážou Zlatá Fatima oproti Morovému stĺpu z roku 1712 pokračujeme podchodom pod cestou a železnicou, okolo drevenej koliby chodníkom vľavo popod železničný násyp až k železničnému mostu. Tu vychádzame na hrádzu a pokračujeme proti toku rieky Váh. Míňame krytú plaváreň a futbalový štadión a popri kanále sa dostávame až k vodnej elektrárni, ktorá je súčasťou tzv. vážskej kaskády – sústavy 22 priehrad a vodných elektrární. Poza zimný štadión prejdeme na chodník vedúci popri hrádzi Kočkovského kanála a ten nás dovedie až do miestnej časti Opatová 212 m n/m. Tento úsek trasy je prechádzkou po rovine a nie je značkovaný.

Opatová bola kedysi samostatnou obcou (prvá písomná zmienka je z roku 1238) a patrila benediktínskemu opátstvu na Skalke. Od roku 1985 je súčasťou Trenčína. Tu sa oplatí nazrieť do kostola v barokovom slohu z roku 1701 s oltárnym obrazom J. B. Klemensa.

Trasa poskytuje výhľady na Trenčiansky hrad z mnohých uhlov. Na druhej strane Váhu je vidieť Malú a Veľkú Skalku s kláštorom. Vpredu na horizonte sa vypínajú skalnaté bradlá Vršatca.
 

Poľnou cestou popod železnicu a vedľa potoka nás trasa dovedie k prvým domom. Za podchodom sa prechádza po ceste až k pohostinstvu. Tu sa pripájame na žltú značku, prechádzame popri potoku stredom obce a po opustení posledných domov pokračujeme asfaltovou cestou Opatovskou dolinou. Je tu možnosť kúpania sa vo vodnej nádrži a k dispozícii v letných mesiacoch aj vonkajší bufet s veľkou terasou na Opatovskej chate. Za chatou pokračujeme po žltej značke a asi po 1 km odbočujeme doľava na lesný chodník, ktorý nás privedie na rázcestník Nad Suchými potokmi 360 m n/m. Stále žltou pokračujeme popod kopec Čvirigovec. V jeho útrobách sa možno skrývajú archeologické poklady – práve tu boli nájdené v 60. rokoch minulého storočia jemné spony, retiazky a drobné ozdoby, datované do kultúry ľudu púchovskej kultúry, teda obdobia rokov 300 p.n.l. – 180 n.l.

Pri rázcestníku Čvirigovec 450 m n/m sa pripája červené značenie medzinárodnej trasy E8. Súbežne

obe značky vedú až do Trenčianskych Teplíc 278 m n/m.
 

V Trenčianskych Tepliciach si môžete vyskúšať vonkajšie kúpanie aj v zime vo vyhrievanom bazéne Grand pri liečebnom dome Krym. Za návštevu stojí aj udržiavaný kúpeľný park s jazierkom a množstvom vzácnych a starých stromov. Jedným z nich je aj tisovec, rastúci pri hoteli na Baračke. Táto exotická 20 m vysoká drevina s obvodom kmeňa 390 cm bola vyhlásená za chránenú v roku 1990. Kúsok od neho je vybudované nové detské ihrisko s minigolfom, v parku si nachádza miesto aj veľa aktivít pre deti i dospelých.
 

Cestou späť sa môžete odviezť historickou úzkorozchodnou električkou, ktorá v roku 2009 oslávila svoju 100-ročnicu. Z Trenčianskej Teplej sa späť do Trenčína dostanete vlakom alebo autobusom.

Začiatok trasy je na železničnej stanici pri Rotunde – drevenej kruhovej reštaurácii. V jej blízkosti sa nachádza turistický rázcestník. Trasa vedúca do Trenčianskych Teplíc je označená červenou turistickou značkou a je súčasťou medzinárodnej turistickej trasy E8. Prechádza popri železničnej trati k svetelne riadenej križovatke pri supermarkete Billa a medzi domami až do miestnej časti Kubra, ktorá je známa hromadným nálezom bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej.
 

Cestou vedľa kostola smerom nad záhradky prídeme na Kubranskú kyselku 245 m n/m. Je to železitý prameň, ku ktorému chodí na minerálku veľa Trenčanov. V jeho blízkosti je drevené detské ihrisko a ohnisko na opekanie, v blízkom bufete a penzióne sa dá občerstviť. Tu sa začnú črtať prvé pekné výhľady, najskôr na západ smerom na Vršatské bradlá a bradlo Krasín nad Dolnou Súčou.

Trasa nás ďalej vedie popri potoku smerom popod Kubranský háj po pravej strane trasy, k rázcestníku Nad Kubranskou dolinou 450 m n/m, kde trasu pretína zelená značka vedúca z Opatovej na Trubárku. My pokračujeme ďalej po červenej cez Opatovskú dolinu. Je to príjemné miesto na zastávku a oddych – v doline je prírodné kúpalisko, v priľahlej chate sa dá občerstviť v reštaurácii i bufete, k dispozícii sú trávnaté aj pieskové športoviská a detské ihrisko. Na ceste dolinou prídeme k rázcestníku Nad Opatovskou dolinou 407 m n/m. Aj tu pretína trasu zelená značka vedúca z Trenčianskej Teplej na Petrovanské lúky. Posledné stúpanie po červenej je smerom k vrchu Čvirigovec, ktorý je po ľavej strane trasy. Pod jeho vrcholom sú pozostatky starého hradiska, jeho história je neznáma. V jeho útrobách sa však možno skrývajú archeologické poklady – práve tu boli nájdené v 60. rokoch minulého storočia jemné spony, retiazky a drobné ozdoby, datované do kultúry ľudu púchovskej kultúry, teda obdobia rokov 300 p.n.l. – 180 n.l. V blízkosti je posledný rázcestník Čvirigovec rázc. 450 m n/m. V tomto mieste sa stretávajú 2 turistické značenia: červené a žlté. Obe farby nás privedú do cieľa - do Trenčianskych Teplíc.

Kúpeľné mesto Trenčianske Teplice ponúka možnosť kúpania sa v bazénoch s termálnou vodou alebo vonkajšie kúpanie aj v zimných mesiacoch v bazéne Grand s ohrievanou vodou. V samotnom mestečku je pekný park s jazierkom a množstvom vzácnych a starých stromov. Jedným z nich je aj storočný tisovec nachádzajúci sa na Baračke. Táto exotická 20 m vysoká drevina s obvodom kmeňa 390 cm bola vyhlásená za chránenú v roku 1990. Kúsok od neho je vybudované nové detské ihrisko. V meste je dostatok reštaurácií a kaviarní pre občerstvenie po tejto túre. Park ponúka množstvo aktivít na trávenie voľného času. Bývajú tu parkúrové preteky koní, ukážky výcviku psov a rôzne iné atrakcie a zábavky. Romantické jazierko poskytne možnosť povoziť sa na loďkách a deti môžu nakŕmiť labute, kačky i kaprov.
Spracovala: Janka Salviany

Mapa: http://www.cykloserver.cz/f/ac46048672/