Kostoly, kláštory, pútnické miesta

Názov obce Horné Orechové sa prvýkrát spomína v roku 1439 a je odvodený podľa hojného výskytu orechových stromov. Pôvodná dedina vznikla na mieste terajšieho Horného Orechového. V roku 1781, keď bola zriadená farnosť v Dolnom Orechovom a začala sa stavba farského kostola, začalo postupné osídlovanie tejto časti. Pri tejto príležitosti došlo k posunu časti Istebnického potoka do Orechového a začal sa nazývať Orechovským potokom.

Približne 5 km od Trenčína sa v uzavretej doline Strážovských vrchov pozdĺž Soblahovského potoka rozpriestiera obec Soblahov v dĺžke 3 km. Nad obcou sa vypína najvyšší vrch tejto časti Strážovských vrchov - Ostrý vrch 767,5 m n.m.

Nemšová sa spomína už v roku 1242 ako Villa Neusova. Dedina vyrástla pri riekach Vlára a Váh, na križovatke ciest od Trenčína, Lednických Rovní, cez Vlársky priesmyk na Moravu. Za používanie ciest sa v minulosti vyberalo mýto. V 16. storočí bola Nemšová hospodársky najsilnejšou a najobývanejšou dedinou vtedajšieho panstva. V roku 1608 sa spomína tunajší majer.

Horná Súča leží v pohorí Bielych Karpát a patrí k najväčším dedinám na Strednom Považí. Už v minulosti slúžila ako pohraničná horská obec. Má rázovitý charakter, je zložená  z centrálnej osady a z viacerých kopaníc, medzi ktorými najvyššie položená je osada Vlčí vrch (600 m n.m.) s možnosťou lyžovania v zimnom období.

Obec Dolná Súča sa nachádza v oblasti bohatej na historické udalosti. Leží v malebnom venci Bielych Karpát s dominujúcim vápencovým Krásinom (516,2 m n.m.), majestátne sa vypínajúcim nad obcou. V roku 1971 bol vyhlásený za chránený prírodný výtvor s rozlohou 26,4 ha.

Severozápadne od Nového Mesta nad Váhom sa nachádza Bošácka dolina, ktorá je súčasťou Bielych Karpát. Ako jej tichý strážca stojí na kopci v Haluziciach opevnený románsky kostolík. Dolina rieky Váh bola chránená z rôznych kútov systémom opevnených hradov, ktoré zabezpečovali relatívnu ochranu obyvateľom pred ničivými nájazdmi nepriateľov.

Nové Mesto nad Váhom sa rozprestiera na strednom Považí. Prvá písomná zmienka o meste je zo 6. júna 1253, keď Kráľ Belo IV. udelil jeho obyvateľom mestské výsady za služby preukázané počas tatárskeho vpádu. História osídlenia okolitého kraja však siaha už do staršej doby kamennej, o čom svedčia aj mnohé archeologické nálezy.

Podľa povesti po ničivej povod­ni z obyvateľov Pominovca prežili len štyri rodiny, ktorých členovia z rozbúrených vín zachránili sedem oviec. Zachránení obyvatelia si ne­skôr vybudovali novú osadu a po­menovali ju Sedmerovec.

Z Pomi­novca sa do dnešných čias zachoval len rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa.

Pôvodne tolerančný kostol bol postavený v roku 1794 v klasicistickom slohu. Kostol je pozdĺžny, halový, so sedlovou strechou a cibuľovou vežou  na priečelí.