Hory a les

Relax na horách a v lese

Lyžiarske strediská

Možnosti lyžovania v okolí Trenčína.

Prehľad (mapa) ľahko dostupných zimných stredísk vhodných na zjazdové lyžovanie či bežky. Uvádzame iba informácie získané so súhlasom prevádzkovateľov.


		Lyžiarske stredisko Čertov Okres Púchov / Lazy pod Makytou Vzdialenosť strediska od Trenčína: 65 km Zjazdovky počet/dĺžka: 7/3,3 km Počet vlekov/lanoviek: 5/0 Nadmorská výška: 600-900 m n.m. Kapacita: 2800 osôb/hod.

		Lyžiarske stredisko Fačkovské sedlo – Kľak Okres Prievidza / Kľačno Vzdialenosť strediska od Trenčína: 65 km Zjazdovky počet/dĺžka: 5/5,8 km Počet vlekov/lanoviek: 4/0 Nadmorská výška: 806-1063 m n.m. Kapacita: 1800 osôb/hod.

		Lyžiarske stredisko Ski centrum Kálnica Okres Nové Mesto nad Váhom / Kálnica Vzdialenosť strediska od Trenčína: 16 km Zjazdovky počet/dĺžka: 3/2,3 km Počet vlekov/lanoviek: 4/0 Nadmorská výška: 245-396 m n.m. Kapacita: 2100 osôb/hod.

		Lyžiarske stredisko Ski TMG Remata Okres Prievidza / Handlová Vzdialenosť strediska od Trenčína: 85 km Zjazdovky počet/dĺžka: 4/1,7 km Počet vlekov/lanoviek: 5/0 Nadmorská výška: 500-590 m n.m. Kapacita: 1780 osôb/hod.

		Lyžiarske stredisko Cígeľ Priedavky-Šabľová Okres Prievidza / Cígeľ Vzdialenosť strediska od Trenčína: 70 km Zjazdovky počet/dĺžka: 2/1,2 km Počet vlekov/lanoviek: 1/0 Nadmorská výška: 630-825 m n.m. Kapacita: 900 osôb/hod.

		Lyžiarske stredisko Poruba Okres Prievidza / Poruba Vzdialenosť strediska od Trenčína: 77 km Zjazdovky počet/dĺžka: 4/3,38 km Počet vlekov/lanoviek: 3/0 Nadmorská výška: 500-700 m n.m. Kapacita: 1200 osôb/hod.

		Lyžiarske stredisko Ski Kľačno Okres Prievidza / Kľačno Vzdialenosť strediska od Trenčína: 75 km Zjazdovky počet/dĺžka: 3/1,5 km Počet vlekov/lanoviek: 2/0 Nadmorská výška: 450-650 m n.m. Kapacita: 800 osôb/hod.

		Lyžiarske stredisko Ski Land Stará Myjava Okres Myjava / Stará Myjava Vzdialenosť strediska od Trenčína: 55 km Zjazdovky počet/dĺžka: 3/1,1 km Počet vlekov/lanoviek: 3/0 Nadmorská výška: 460-550 m n.m. Kapacita: 1850 osôb/hod.

		Lyžiarske stredisko Veľká Javorina - Holubyho chata Okres Nové Mesto nad Váhom / Stará Turá Vzdialenosť strediska od Trenčína: 47 km Zjazdovky počet/dĺžka: 4/1,5 km Počet vlekov/lanoviek: 4/0 Nadmorská výška: 822-970 m n.m. Kapacita: 1380 osôb/hod.

		Lyžiarske stredisko Homôlka Okres Prievidza / Valaská Belá Vzdialenosť strediska od Trenčína: 45 km Zjazdovky počet/dĺžka: 2/850 m Počet vlekov/lanoviek: 3/0 Nadmorská výška: 906 m.n.m. Kapacita: 1800 osôb/hod.

		Lyžiarske stredisko SKI Ráztoka - Horná Maríková Okres Považská Bystrica / Horná Maríková Vzdialenosť strediska od Trenčína: 76 km Zjazdovky počet/dĺžka: 2/1 km Počet vlekov/lanoviek: 2/0 Nadmorská výška: 650-800 m n.m. Kapacita: 1150 osôb/hod.

www.slovakia.travel.sk
Regionálnu správu obsahu zabezpečuje KIC Trenčín,n.o.

Zobraziť Lyžiarske strediská na väčšej mape

Poľovnícke možnosti v trenčianskom regióne

Trenčiansky región so svojimi ihličnato-listnatými lesmi je oddávna veľmi bohatý na lovnú zver – vyskytujú sa tu takmer všetky bežné druhy poľovnej zveri ako na väčšine územia Slovenska. Preto aj poľovníctvo má v tomto regióne dlhú tradíciu a i dnes je možné uloviť si divinu pre trofej i obohatenie stola.

Najpočetnejšou poľovníckou zverou v poľných revíroch je zajac poľný, bažant, jarabica, kačica divá, a srnčia zver, v lesných revíroch je to zver diviačia, srnčia, jelenia, danielia, muflónia. Hojne sa vyskytuje líška, vzácnejšie jazvec, rys a medveď. V minulosti revíry vlastnili zväčša panstvá a šľachtické rody, v súčasnosti sú pozemky rozčlenené na poľovné revíry, ktoré obhospodarujú poľovné združenia, poľovné spoločnosti alebo štátne organizácie. Právo poľovníctva a lovu zveri obvykle patrí domácim poľovníkom zo spoločenstiev, ktoré sa o zver celoročne starajú.
Kvalita a početnosť zveri však často láka aj tuzemských a zahraničných poľovníkov pre ktorých sa organizuje tzv. poplatkový lov zveri. Najviac lovcov prichádza do poľovných revírov štátneho podniku Lesy SR a najväčší záujem je o jelene a diviačiu zver.

Pre poľovných hostí sa budujú aj zvernice s intenzívnejším chovom a lovom poľovnej zveri, v trenčianskom regióne je to Zvernica Kočovce, kde sa špecializujú na muflóny, diviaky a daniele.
Poľovnícki hostia v tejto zvernici dostanú kvalifikovaný sprievod, pri dlhších poľovačkách je možné priamo v areáli zvernice prenocovať v poľovníckej chate. Pre spestrenie programu je možné zatrénovať si na poľovnícko-športovej strelnici v Kočovciach, svoje čaro má aj zbieranie bohatej nádielky húb.

Bližšie informácie o možnostiach lovu zveri prostredníctvom LESOV SR, š.p. možno získať na stránke www.lesy.sk alebo na tel. čísle: 032 7484500

Považský Inovec

Pohorie Považský Inovec patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Tiahne sa poludníkovým smerom popri Váhu od Jastrabského sedla po mesto Hlohovec. Pohorie zaberá asi 600 km². Delí sa na 4 podcelky – Vysoký Inovec s najvyšším vrchom pohoria (Inovec 1042 m n. m.), Nízky Inovec (Bezovec 743 m n. m.), Inovecké predhorie a Krahulčie vrchy (Marhát 749 m n. m.).

Pre turistické ciele je atraktívna predovšetkým severná a stredná časť s možnosťami pre letnú i zimnú turistiku. Klimaticky patrí s výnimkou vrcholových častí do mierne teplej oblasti. Vyskytujú sa tu mnohé minerálne pramene miestneho významu. Najrozšírenejšie sú dubovo-hrabové lesy a porasty bučín. Odolné kremence, vápence a dolomity vystupujú nad okolie ako výrazné skalné steny a stupne (napr. okolie Beckova). Lesná hornatá krajina je charakteristická rozsiahlymi plochami stepi až lesostepi, s vidieckou sídelnou štruktúrou, s prevahou lesohospodárskej, poľnohospodárskej a rekreačnej funkcie.

Odporúčané turistické trasy

Veľmi obľúbený je výstup na Inovec (1042 m n. m.). Bukové lesy miestami prerušované dubovo-hrabovými siahajú až po vrcholovú pyramídu. V najvyšších miestach sú vysadené smrečiny. Vrcholová kóta neposkytuje výhľad, je však možný z blízkeho Palúcha (1001 m n. m.) a z hornej časti lyžiarskej lúky. Za pekného počasia je vidieť smerom na sever Vršatecké bradlá, Vápeč a Baske. Vo výške 840 m stojí turistická chata. Najlepší prístup je zo severu, z obce Mníchova Lehota, od železničnej stanice vedie červená značka.

Tip:

Inovecká chata

Biele Karpaty

Hlavný hrebeň Bielych Karpát sa tiahne zväčša po Slovensko-moravských hraniciach, od Skalice po Vlársky priesmyk meria vyše 100 km. Klimaticky patria Biele Karpaty do mierne teplej, vrcholové časti do chladnej oblasti.

Najväčšiu časť lesných komponentov tvoria v nižších oblastiach dubovo-hrabové lesy, vo vyšších polohách je bukový porast. Významným fenoménom pohoria sú lúčne spoločenstvá s bohatým výskytom druhov z čeľade vstavačovitých. Nachádzajú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov.

V roku 1979 bola vyhlásená CHKO Biele Karpaty, s výmerou 43 519 ha. Osobitý pôvab v krajinnom obraze dotvára kopaničiarske osídlenie s prvkami ľudovej architektúry a pestrosťou ľudových tradícií.
V širšom okolí Trenčína sú predovšetkým tieto časti:

Javorinská hornatina (Veľká Javorina 970 m) Bešiny (628 m)
Lopenícka hornatina (Veľký Lopeník)
Súčanská vrchovina (Chabová 731 m)
Bošácke bralá (Bradlová 733 m)

Odporúčané turistické trasy

Trasa	Značka	Čas
Trenčín – Drietoma	červená	3.00 h
Zlatovce – Machnáč	zelená	3.00 h
Zlatovce – Horná Súča	žltá	3.00 h
Zlatovce – Hrabovka – Horná Súča	modrá	3.30 h

Strážovské vrchy

Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Návštevníkov láka bizarnými skalami, hustými lesmi a malebnými kotlinami a dolinami.

Na juh od Trenčína v Jastrabskom sedle sa napájajú na Považský Inovec, na východe vo Fačkovskom sedle na Malú Fatru, na severe v Sedle nad osadou Briestenné na Súľovské vrchy.

Klimaticky patria Strážovské vrchy do mierne teplej, vrcholové časti do chladnej oblasti. Najväčšiu plochu zaberajú bučiny, v južnej časti dubiny. Delí sa na 4 podcelky a 22 častí. V širšom okolí Trenčína sa nachádzajú: Teplická vrchovina (Slapský vrch 798 m), Basky (Baske 955 m) a Ostrý (Ostrý vrch 768 m). Hlavnú časť pohoria tvoria vápence, dolomity a slienité vápence. Pohorie je štrukturálne pestré. Táto rozmanitosť spôsobila vznik neopakovateľných tvarov vrcholov.

Územie s rozlohou 30 979 hektárov zasahuje do dvoch pohorí, leží na území Strážovských a Súľovských vrchov. Na území CHKO nachádzame dve krajinársky špecifické oblasti. Na severe sa rozprestierajú Súľovské vrchy, v ktorých jadre sa nachádza erózna kotlinka, ktorá je zo všetkých strán olemovaná prstencom bizarných Súľovských skál. Južná časť CHKO rozkladajúca sa v Strážovských vrchov je typická hlbokými lesmi a dolinami. Krajinnými dominantami sú bralné vrchy Strážov a Vápeč. Správa CHKO Strážovské vrchy sídli v Považskej Bystrici.

Turisticky najpríťažlivejšia je horská obec Čičmany s typickými drevenými domami ozdobenými maľovanými ornamentmi. V oblasti turistického centra Mojtín sa rozprestiera neveľká náhorná plošina s bohatým výskytom krasových javov.
Odporúčané turistické trasy:

Trasa	Značka	Čas
Trenčín – Kubra – Trenčianske Teplice	červená	4.45 h
Kubra – Sedlo Lúčky	žltá	2.30 h
Soblahov – Chata pod Ostrým vrchom – Trenčín	modrá	4.45 h

Lesopark Brezina

Príjemná prechádzka sa ponúka v lesoparku Brezina, kam sa dá dostať priamo z centra mesta.

Lesopark Brezina sa nachádza na juhozápadnom výbežku Strážovských vrchov, ktorý zasahuje až do Trenčína. Historický vývoj tejto lokality je spojený s vývojom Trenčianskeho hradu z najstaršieho obdobia trenčianskeho panstva. Časť dnešného lesoparku Brezina bola ešte v 19. storočí holým kopcom. Pásli sa na ňom kozy, preto sa najvyšší bod masívu dodnes nazýva Kozí vrch. Trenčiansky archivár, objaviteľ Rímskeho nápisu na hradnej skale, katolícky farár Ľudovít Bonaventúra Stárek (1803– 863) koncom 19. storočia začal územie systematicky zalesňovať. Prvými stromami, ktoré sa tu konečne uchytili, boli brezy, odtiaľ bol odvodený i názov Brezina. brezina

Lesopark má dnes rozlohu 212,68 ha. Drevinovú skladbu tvoria buk, hrab, javor, brest, smrek, borovica a smrekovec. Lesný komplex v tesnej blízkosti centra mesta je vzácnosťou najmä tým, že poskytuje obyvateľom mesta ideálne podmienky na psychickú a fyzickú relaxáciu.

Park je vhodný pre pešie prechádzky, beh a aj pre jazdu na horských bicykloch. V zime je možné sa v parku sánkovať a bežecky lyžovať. Park nemá promenádny charakter a pre pohyb v ňom sa odporúča dať si skôr bežnejšie, resp. športovejšie oblečenie. Pri snehovej pokrývke sa odhŕňa iba asfaltová cesta k Hotelu Brezina, a prístupová cesta k vodárni. Lesopark je ideálnym terénom pre pohyb na horskom bicykli. Lesné cesty s rôznym stúpaním, povrchom a dĺžkou možno využívať na vytrvalostnú jazdu alebo aj na kratšie zjazdy. Lesopark Brezina je východiskom pre trasy smerujúce do obce Soblahov, do Kubrej, Kubrice a následne aj do ďalších smerov v Strážovských vrchoch. Beh na lyžiach je možný iba v sezónach s dostatkom snehu. Začiatok bežeckej trate je posadený zväčša hlbšie v lesoparku, pretože terén na okraji je pre pohyb na bežkách príliš prudký. Bežkami sa dá podobne ako bicyklom dostať z Breziny do Soblahova, Kubrej, Kubrice a ďalej do Strážovských vrchov.

Náučný chodník - Vznik a vývoj lesa

Bol dokončený na jar v roku 1989. Bol inovovaný v rokoch 1999 – 2000 a pretvorený do súčasnej podoby. Jeho dĺžka je 1500 m, od vodojemu ponad Dušovou dolinou až po hromadné hroby (memento). Prevýšenie je 50 m. Na 12 informačných tabuliach sú návštevníkom poskytnuté informácie o všetkom, čo sa týka lesoparku. Prístup k náučnému chodníku je možný zo sídliska Juh alebo od Hotela Brezina.

Náučný chodník – Sever

Meria 1410 m. 7 stanovíšť ponúka krátky exkurz do dávnej i nedávnej histórie Breziny a oboznámenie sa s druhmi pôdy a menami rastlín, ktoré v lesoparku rastú. Prevýšenie je 43 m.

Kyslíková dráha

5 km okruh vytvorený spojením rôznych úsekov lesných ciest s prevýšením 100 m. Slúži pre rekreačných i výkonnostných športovcov na beh i na rôzne pohybové cvičenia. Pozdĺž dráhy boli v pravidelných intervaloch rozložené cvičiská z ktorých každé slúžilo na iný druh úkonu - napríklad šplhanie, dvíhanie sa bradlách, skákanie z pňa na peň a pod. Ich cieľom bolo dať možnosť cvičencovi na istý čas prerušiť beh a nahradiť ho iným druhom pohybovej aktivity. Trať je aj dnes často využívaná.

Na kopci z južnej strany Trenčianskeho hradu sa rozprestiera sad s vyššou hustotou altánkov a ohnísk - Čerešňový sad. Kedysi bol porastený takmer výhradne čerešňovými a višňovými stromami, dnes sú pomedzi pôvodné stromy zamiešané aj brezy alebo iné stromy. Z čerešňového sadu vedú schody priamo k Pamätníku umučených, a chodník pokračuje ďalej smer Hotel Brezina, Zábranie, Dušová dolina, dynamitka, ponad sídlisko Juh.

Okrem športu si môžte dopriať oddych a občerstvenie v Hoteli Brezina, ku ktorému je vybudovaná asfaltová cesta od Štefánikovej ulice. Pri hoteli sa nachádza detské ihrisko. Aby esteticky zapadlo do okolitého lesného porastu, tak sa ako dominantný konštrukčný materiál použilo drevo. Drevo tvorí žľab pre šmykľavky, základ pre imitáciu vláčika, preliezky, niekoľko posedení, altánkov, drevených hríbikov, ohradu pre pieskovisko a pod.

Pekný výhľad na severovýchodnú časť mesta Trenčína - Pod Sokolice a Sihoť ponúka na vrchole bralného komplexu Sokolíc Štefánikova vyhliadka. Na jej vrchole stojí štýlový a bizarný kmeň dnes už odumretej borovice. V pozadí na opačnej strane Váhu dominuje masív Skalky. Terén pod vyhliadkou spadá strmými zrázmi do nivy Váhu. mapa