Život v Trenčíne na prelome 19. a 20. storočia
- Schone Stadt, dieses Trencin... -
Trenčín bol koncom 19. storočia pokojným mestečkom s približne 5000 obyvateľmi. Bol obkolesený poliami, záhradami a ramenami Váhu. Začínali sa formovať prvé ulice smerom od Štúrovho námestia, kde bolo iba zopár roztrúsených domov a majerov. Väčšina mešťanov malo svoje záhrady, sady, polia alebo kapustniská mimo centra – vlastné alebo prenajaté od mesta. Typickým pre mesto bol na konci 19. storočia jednoposchodový dom na prízemí s obchodom, vo dvore s dielňou a s bytmi na poschodí. Tak bolo vybudované Hlavné námestie, Dlhá ulica (dnes Hviezdoslavova) a okolie dnešného Štúrovho námestia.
K obrazu mesta patrili stáda dobytka, ktoré ráno putovali mestom na pašu a večer sa vracali domov. Remeselníkov, ktorí mali v Trenčíne početné zastúpenie, začala s nástupom industrializácie ohrozovať továrenská výroba. Prispôsobili sa iba tí, ktorí mali dostatočný rozhľad, vzdelanie, kapitál a chuť. Úroveň remesla tu bola vysoká – známa bola napríklad medikováčska dielňa Františka Lonského. Vyšiel z nej okrem iného aj prototyp aparátu pre pálenicu, ktorý skrátil dobu pálenia pri vyššej výťažnosti a jednoduchšej obsluhe. Odskúšali ho s úspechom v trenčianskom Kornhauserovom liehovare a získali naň patent pre celé Uhorsko.
S industrializáciou krajiny, továrenskými výrobkami a novou železnicou prišlo v Trenčíne k väčšiemu rozvoju obchodu. Na ochranu svojich záujmov si obchodníci a remeselníci zakladali spolky – napríklad Trenčiansky obchodnícky a remeselnícky spolok, Trenčiansky priemyslený zbor, ale aj Trenčiansky úverný a podporný spolok, do ktorého sa menej zámožní drobní podnikatelia pravidelne skladali a mohli z neho čerpať v prípade potreby úver. Rozrastali sa aj služby, obľúbené boli najmä viaceré známe pohostinstvá a hostince. Vedúcim podnikom bol však Zlatý baran na námestí (vedľa pošty), v ktorom sídlilo aj kasíno, hrali sa v ňom divadlá a konali sa plesy.
Obchodník s nábytkom a neskôr zástupca Jarošovského pivovaru postavil na námestí hotel Max Bing, podnikateľ Štern otvoril v parku reštauráciu s terasou Kiosk. Mnohí Trenčania s obľubou navštevovali aj Trenčianske Teplice, kde v reštaurácii Osterreich čapovali plzenské pivo. V Trenčíne si dokonca páni mohli prísť na svoje v nevestinci, ktorý bol umiestený v jednom dome pri Váhu. Pouličná prostitúcia bola zakázaná, ale ako svedčia viaceré sťažnosti, nie veľmi úspešne. Pre hospodárstvo mesta mali veľký význam aj úrady a stála prítomnosť vojenskej posádky.
K obrazu mesta patrili stáda dobytka, ktoré ráno putovali mestom na pašu a večer sa vracali domov. Remeselníkov, ktorí mali v Trenčíne početné zastúpenie, začala s nástupom industrializácie ohrozovať továrenská výroba. Prispôsobili sa iba tí, ktorí mali dostatočný rozhľad, vzdelanie, kapitál a chuť. Úroveň remesla tu bola vysoká – známa bola napríklad medikováčska dielňa Františka Lonského. Vyšiel z nej okrem iného aj prototyp aparátu pre pálenicu, ktorý skrátil dobu pálenia pri vyššej výťažnosti a jednoduchšej obsluhe. Odskúšali ho s úspechom v trenčianskom Kornhauserovom liehovare a získali naň patent pre celé Uhorsko.
S industrializáciou krajiny, továrenskými výrobkami a novou železnicou prišlo v Trenčíne k väčšiemu rozvoju obchodu. Na ochranu svojich záujmov si obchodníci a remeselníci zakladali spolky – napríklad Trenčiansky obchodnícky a remeselnícky spolok, Trenčiansky priemyslený zbor, ale aj Trenčiansky úverný a podporný spolok, do ktorého sa menej zámožní drobní podnikatelia pravidelne skladali a mohli z neho čerpať v prípade potreby úver. Rozrastali sa aj služby, obľúbené boli najmä viaceré známe pohostinstvá a hostince. Vedúcim podnikom bol však Zlatý baran na námestí (vedľa pošty), v ktorom sídlilo aj kasíno, hrali sa v ňom divadlá a konali sa plesy.
Obchodník s nábytkom a neskôr zástupca Jarošovského pivovaru postavil na námestí hotel Max Bing, podnikateľ Štern otvoril v parku reštauráciu s terasou Kiosk. Mnohí Trenčania s obľubou navštevovali aj Trenčianske Teplice, kde v reštaurácii Osterreich čapovali plzenské pivo. V Trenčíne si dokonca páni mohli prísť na svoje v nevestinci, ktorý bol umiestený v jednom dome pri Váhu. Pouličná prostitúcia bola zakázaná, ale ako svedčia viaceré sťažnosti, nie veľmi úspešne. Pre hospodárstvo mesta mali veľký význam aj úrady a stála prítomnosť vojenskej posádky.
Spoločenský život
Pri organizácii kultúrneho a spoločenského života sa Trenčania museli spoliehať výlučne na svoje zdroje. Profesionálna kultúra bola prístupná iba zriedka a „zvonka“ prichádzala iba literatúra, časopisy a divadlo. V meste bolo niekoľko kníhkupectiev, dali sa predplatiť časopisy, ktoré boli prevažne nemecké, neskôr maďarské. Dali sa predplatiť aj slovenské časopisy a noviny, ale ich odoberanie bolo politicky podozrivé.
Dôležitú úlohu v kultúrnom živote Trenčína zohrávalo divadlo. Prvé ochotnícke predstavenie v meste sa uskutočnilo U Zlatého barana – bolo ním predstavenie od Jána Palárika Inkognito v réžii Ľudovíta Dohnányho. Slovenské predstavenia boli neskôr kvôli maďarizačným tlakom nemysliteľné. V meste často hosťovali aj kočovné divadlá, ich príchod bol vždy senzáciou. Po vybudovaní železnice mali už mnohí mešťania možnosť porovnávať ich úroveň s úrovňou divadiel v Prešporku, vo Viedni či Budapešti. Zdrojom divadelných zážitkov pre Trenčanov bola aj Aréna v Trenčianskych Tepliciach. Správy sú aj o pôsobení bábkového divadla v dome vojenského lekára Hassingera.
Organizátormi kultúrneho a spoločenského života v Trenčíne boli rôzne spolky. Najznámejším bol Trenčiansky spoločenský kruh – pánske kasíno, akási obdoba anglických klubov a vidiecka napodobenina kasína v Budapešti. Klub bol uzavretou spoločnosťou, do ktorej prijímali iba statkárov, úradníkov, dôstojníkov, podnikateľov. Tu sa každý večer pri kartách a spoločenských posedeniach tvorila mestská a župná politika. Ženy sa organizovali v mestskom ženskom spolku, v dobročinných spolkoch, v meste pôsobil aj spevokol, ale tiež hasičský spolok alebo významný Trenčiansky prírodovedný spolok, ktorého dušou a veľmi aktívnym organizátorom bol mestský lekár a prvý riaditeľ Trenčianskeho múzea, dr. Karol Brančík.
Obohatením hudobného života v meste bola hudba 71. pešieho pluku, ktorá v lete pravidelne koncertovala v parku, sláčikový orchester členov hudby spoluúčinkoval pri speváckych koncertoch a bol vyhľadávanou atrakciou pre veľké honosné bály. Bály boli všeobecne považované za vyvrcholenie spoločenskej sezóny a bolo ich veľmi veľa. Najznámejší bol bál kasína, na ktorý prichádzali aj hostia zo susedných žúp. Obľúbenými zábavami počas roka boli však aj majálesy, slávnostné sprievody s hudbou a svetelnou výzdobou mesta – samozrejme vždy zakončené tanečnou zábavou.
K "vynálezom" konca 19. stor. patrilo Korzo na námestí a na Dlhej (dnešnej Hviezdoslavovej) ulici sa mládež podľa talianskeho vzoru popoludní v skupinách prechádzala a nevinne koketovala, čo však v tom čase bolo odvážnou novotou. Úplne novým druhom spoločenskej aktivity bol aj šport. V meste sa plávalo, šermovalo, chodilo na výlety. Prvá trenčianska plaváreň bola na Váhu, kde sa dali požičať aj člnky.
Autor ilustrácií
Jozef Gertli Danglár
Texty spracovala
Renata Kaščáková
© 2006
Dôležitú úlohu v kultúrnom živote Trenčína zohrávalo divadlo. Prvé ochotnícke predstavenie v meste sa uskutočnilo U Zlatého barana – bolo ním predstavenie od Jána Palárika Inkognito v réžii Ľudovíta Dohnányho. Slovenské predstavenia boli neskôr kvôli maďarizačným tlakom nemysliteľné. V meste často hosťovali aj kočovné divadlá, ich príchod bol vždy senzáciou. Po vybudovaní železnice mali už mnohí mešťania možnosť porovnávať ich úroveň s úrovňou divadiel v Prešporku, vo Viedni či Budapešti. Zdrojom divadelných zážitkov pre Trenčanov bola aj Aréna v Trenčianskych Tepliciach. Správy sú aj o pôsobení bábkového divadla v dome vojenského lekára Hassingera.
Organizátormi kultúrneho a spoločenského života v Trenčíne boli rôzne spolky. Najznámejším bol Trenčiansky spoločenský kruh – pánske kasíno, akási obdoba anglických klubov a vidiecka napodobenina kasína v Budapešti. Klub bol uzavretou spoločnosťou, do ktorej prijímali iba statkárov, úradníkov, dôstojníkov, podnikateľov. Tu sa každý večer pri kartách a spoločenských posedeniach tvorila mestská a župná politika. Ženy sa organizovali v mestskom ženskom spolku, v dobročinných spolkoch, v meste pôsobil aj spevokol, ale tiež hasičský spolok alebo významný Trenčiansky prírodovedný spolok, ktorého dušou a veľmi aktívnym organizátorom bol mestský lekár a prvý riaditeľ Trenčianskeho múzea, dr. Karol Brančík.
Obohatením hudobného života v meste bola hudba 71. pešieho pluku, ktorá v lete pravidelne koncertovala v parku, sláčikový orchester členov hudby spoluúčinkoval pri speváckych koncertoch a bol vyhľadávanou atrakciou pre veľké honosné bály. Bály boli všeobecne považované za vyvrcholenie spoločenskej sezóny a bolo ich veľmi veľa. Najznámejší bol bál kasína, na ktorý prichádzali aj hostia zo susedných žúp. Obľúbenými zábavami počas roka boli však aj majálesy, slávnostné sprievody s hudbou a svetelnou výzdobou mesta – samozrejme vždy zakončené tanečnou zábavou.
K "vynálezom" konca 19. stor. patrilo Korzo na námestí a na Dlhej (dnešnej Hviezdoslavovej) ulici sa mládež podľa talianskeho vzoru popoludní v skupinách prechádzala a nevinne koketovala, čo však v tom čase bolo odvážnou novotou. Úplne novým druhom spoločenskej aktivity bol aj šport. V meste sa plávalo, šermovalo, chodilo na výlety. Prvá trenčianska plaváreň bola na Váhu, kde sa dali požičať aj člnky.
Autor ilustrácií
Jozef Gertli Danglár
Texty spracovala
Renata Kaščáková
© 2006
Mapa
Partneri
